Fascinujúci Saturn. V čom porazil Jupiter a prečo mu miznú ikonické prstence?

Saturn je plynný gigant tvorený prevažne vodíkom a héliom. Jeho objem je väčší ako 760 Zemí a je to druhá najhmotnejšia planéta v slnečnej sústave, asi 95-násobok hmotnosti Zeme. Prstencová planéta je najmenej hustá zo všetkých planét a je jediná menej hustá ako voda, uvádza portál Space.com.

Je možné, že bez Jupitera by sme tu neboli. Čo ste nevedeli o najväčšej planéte našej sústavy

Formuje osud slnečnej sústavy

Žlté a zlaté pásy pozorované v atmosfére Saturnu sú výsledkom superrýchlych vetrov v hornej atmosfére, ktoré môžu okolo jeho rovníka dosiahnuť rýchlosť až 1 800 kilometrov za hodinu v kombinácii s teplom stúpajúcim z vnútra planéty. Saturn sa otočí približne raz za 10,5 hodiny. Rýchla rotácia planéty spôsobuje, že Saturn sa na rovníku vydúva a na póloch splošťuje. Planéta má na svojom rovníku priemer približne 120-tisíc kilometrov a od pólu k pólu 109-tisíc kilometrov.

Snímky Saturnu s faktami:

Saturn je po Jupiteri najhmotnejšou planétou slnečnej sústavy a jeho gravitácia pomáha formovať osud našej slnečnej sústavy. Možno pomohla prudko vymrštiť Neptún a Urán smerom von. Spolu s Jupiterom mohol na začiatku histórie sústavy vrhnúť na vnútorné planéty aj množstvo úlomkov.

Vedci sa stále učia, ako vznikajú plynní obri, a vykonávajú modely raného formovania slnečnej sústavy, aby pochopili úlohu, ktorú Jupiter, Saturn a ďalšie planéty zohrávajú v našej slnečnej sústave. Štúdia z roku 2017 naznačuje, že Saturn viac ako Jupiter usmerňuje nebezpečné asteroidy smerom od Zeme. 

Keďže ide o plynného obra, ľudia by nemali pevný povrch, na ktorom by mohli stáť, a preto na Saturne nemôžu žiť. Je možné, že by mohli žiť na jednom zo Saturnových mesiacov, ktoré majú pevný povrch, ale komplikáciou je, že tieto mesiace nemajú dýchateľnú atmosféru. Je oveľa väčšia šanca, že ľudia budú v blízkej budúcnosti skúmať Mesiac a Mars, kým sa nepodarí vyvinúť lepšiu technológiu, ktorá by pomohla pri prieskume sústavy Saturnu.

Prstenec veľký ako miliarda Zemí

Na Saturne sú asi najviac fascinujúce jeho prstence. Ako prvý ich pozoroval Galileo Galilei v roku 1610, hoci z jeho ďalekohľadu vyzerali skôr ako rúčky alebo ramená. O 45 rokov neskôr, v roku 1655, holandský astronóm Christiaan Huygens, ktorý mal výkonnejší ďalekohľad, navrhol, že Saturn má tenký ploc...