Najvyšší súd prijal zjednocujúce stanovisko súvisiace s premlčacími dobami

Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu prijalo na štvrtkovom zasadnutí stanovisko k zjednoteniu výkladu v otázke týkajúcej sa posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania. Informovala o tom hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Ako uviedla, z príslušného ustanovenia Trestného zákona pri jeho výklade s Ústavou SR vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.

"Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávne účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa paragrafu 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa paragrafu 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej, a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe," priblížila hovorkyňa.

Neplatí to pri trestných činoch taxatívne vymedzených v ustanovení paragrafu 87 ods. 7 Trestného zákona, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie.