Európske automobilky potrebujú budíček

Donald Trump sa po štvorročnej odmlke vráti na post najmocnejšieho muža planéty po tom, čo vyhral prezidentské voľby nad demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou. Dosah tohto víťazstva sa snažia ekonómovia pochopiť a sformulovať pre verejnosť dodnes.

Trump vo svojej kampani stavil na ekonomické témy a dokázal presvedčiť americkú strednú vrstvu, najbohatšiu na svete, že ich životná úroveň vlastne taká dobrá nie je, a navyše rýchlo upadá. On sám sa pasoval do roly spasiteľa, ktorý situáciu zvráti a urobí zo Spojených štátov neohrozenú ekonomickú veľmoc. Nasľuboval toho, často veľmi populisticky, viac ako dosť. Nižšie dane, menšia regulácia firiem, podpora inovácií, zvýšenie vládnych investícií a protekcionizmus.

Slovensko starne, migrantov nechce. Pre budúce dôchodky je to zlá správa

Práve pri poslednom slove mnohým európskym firmám zasvietili červené kontrolky. Najmä tým z automobilového sektora. Ich akcie v priebehu dvoch týždňov od zverejnenia výsledkov prudko klesli. Akcie Mercedesu a BMW o šesť percent, Volkswagenu a Porsche o sedem percent a Ferrari o osem. Americké automobilky General Motors a Ford, naopak, stúpli o päť, respektíve šesť percent, Tesla dokonca o tretinu. Prečo?

Trump už počas svojho minulého pôsobenia v úrade prezidenta USA ukázal, že to so znížením obchodných deficitov myslí vážne a nebojí sa pristúpiť k razantným krokom. Odštartoval obchodnú vojnu s Čínou, keď uvalil clo na dovoz rôznych produktov z druhej najväčšej ekonomiky. Zároveň uvalil embargo na vývoz pokročilých technológií do krajin...