Gruzínsky parlament, ktorý po sporných voľbách bojkotuje opozícia, dnes odhlasoval dátum prezidentských volieb. Budú sa konať 14. decembra. Namiesto priameho hlasovania voličov budúcu hlavu štátu vyberie zbor 300 voliteľov, v ktorom budú popri poslancov tiež zástupcovia regionálnych samospráv.
Vládnuca strana Gruzínsky sen tak ďalej upevní svoju moc, nové pravidlá totiž zabezpečia, že úrad získa niekto jej lojálny, napísala agentúra AFP.
"Osemdesiat za, nula proti. Uznesenie je prijaté, "oznámil podľa ruskej štátnej agentúry TASS po dnešnom hlasovaní predseda parlamentu Šalva Papuašvili. Prítomní zákonodarcovia zároveň schválili dátum inaugurácie budúcej hlavy štátu, ktoré je naplánované na 29. decembra.
Gruzínsky parlament má 150 kresiel a väčšinu v ňom znovu obsadil doteraz vládnuci Gruzínsky sen, ktorý podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil v októbrových voľbách, ktoré premiér Irakli Kobachidze označil za spravodlivé, slobodné a demokratické.
Prozápadná opozičná koalícia výsledky však neuznali; označujú ich za zmanipulované a vyhlásili, že do parlamentu nevstúpia. Zákonodarný zbor napriek tomu v pondelok prvýkrát zasadol - rokovania sa zúčastnil Gruzínsky sen. Podľa portálu Civil.ge to bolo rovnaké aj dnes.
Výsledky volieb označuje za nelegitímne a odmieta ich uznať aj proúniová prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá minulý týždeň požiadala Ústavný súd, aby výsledky hlasovania zrušil. Odmietla tiež vydať dekrét na zvolanie parlamentu. Pondelkové otváracie pojednávanie označila za protiústavné, okrem iného aj preto, že tribunál zatiaľ nerozhodol o jej žiadosti.
Podobne na situáciu podľa AFP nazerajú niektorí odborníci na ústavné právo, podľa ktorých sú rozhodnutia prijaté novým parlamentom neplatné, keďže sa čaká a verdikt ústavného súdu.
Právomoci gruzínskej hlavy štátu sú prevažne ceremoniálne. Zurabišviliovú zvolili do čela krajiny Gruzínci v priamej voľbe v roku 2018 ako nezávislú kandidátku, ktorá mala podporu Gruzínskeho sna. Odvtedy sa však s touto stranou rozišla. V decembri sa jej mandát skončí.
Budúceho prezidenta či prezidentku podľa ústavných zmien presadených Gruzínskym snom v roku 2017 nebudú voliť Gruzínci, ale kolégium 300 voliteľov zložené z poslancov a zástupcov regionálnych samospráv. Kandidátov musí nominovať aspoň 30 členov orgánu, ktorý bude mať Gruzínsky sen pod kontrolou, keďže má väčšinu v parlamente aj v regionálnych radách, podotkla AFP.
Nový volebný proces podľa agentúry znamená prakticky istotu, že budúca hlava štátu bude lojálne Gruzínskemu snu. Ústavná reforma pritom obmedzí právomoci nového prezidenta. Ten zostane hlavou štátu, vrchným veliteľom ozbrojených síl a oficiálnym predstaviteľom krajiny, ale nebude môcť viesť rokovania so zahraničím alebo vyhlásiť stanné právo bez súhlasu premiéra, dodala AFP.
Gruzínsko od získania nezávislosti po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vystupovalo ako prozápadná krajina a krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 požiadalo o členstvo v Európskej únii. Vzťahy so Západom sa však v poslednom čase zhoršili.
Gruzínsky parlament tento rok schválil dva zákony, ktoré presadil Gruzínsky sen a ktoré kritici označujú za normy inšpirované Ruskom, kde režim zaviedol množstvo represívnych opatrení. EÚ kvôli takzvanému zákonu o zahraničnom vplyve pozastavila gruzínsky prístupový proces.
