Takmer polovica budúcoročného rozpočtu je vyčlenená na štyri kľúčové verejné politiky, ktorými sú sociálna a environmentálna oblasť, vzdelávanie a zdravotníctvo. Vo všetkých týchto oblastiach pritom vníma Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) významné riziká.
Vyplýva to zo stanoviska úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, ktoré v zmysle zákona predkladá Národnej rade (NR) SR predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Parlament bude o návrhu rozpočtu rokovať na schôdzi, ktorá začína v utorok.
Významným rizikom dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií je podľa NKÚ aktuálny dôchodkový systém. Výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku rekordnú výšku viac ako 10 miliárd eur, pričom štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu (SP) sumou 2,75 miliardy.
Príspevok poisťovni pritom v posledných rokoch významne rastie, v roku 2022 bol ešte na úrovni 103 miliónov.
Na vyplatenie 13. dôchodkov zase pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre ich vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky, náklady v tejto oblasti budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur.
Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer 10 miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 percenta. NKÚ poukázal na to, že za ostatné roky výrazne stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení, a to zo 48 percent v roku 2018 na aktuálnych 62 percent, pričom výkonnosť jednotlivých nemocníc nedosahuje ani predpandemickú úroveň.
Úrad tiež opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči SP. Investičný dlh nemocničných budov je odhadovaný na niekoľko stoviek miliónov eur.
V oblasti školstva NKÚ pripomenul, že vláda si neplní svoj záväzok každoročného rastu platov zamestnancov v tomto rezorte. V roku 2024 nedošlo k valorizácii učiteľských platov a mzdy v slovenskom školstve nebudú valorizované ani v roku 2025. Hrozí dokonca pokles reálnych platov zamestnancov školstva o takmer päť percent.
"Ani v environmentálnej oblasti si naša krajina neplní európske záväzky pripojiť na kanalizačnú sieť každú aglomeráciu nad 2000 obyvateľov. Záväzok z roku 2015 sa nám stále nepodarilo dosiahnuť, keďže stanovenú hranicu pripojenia na systém verejných kanalizácií dosiahlo iba 53 z celkovo 356 aglomerácií," priblížil NKÚ.
Dlhodobo tiež upozorňuje na modernizačný dlh vo vodárenstve, ktorý dosahuje úroveň 10 miliárd eur.
Novým významným rizikom je podľa kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia, a to hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska.
Podľa Národného programu reforiem SR je cieľom vlády znížiť úroveň sociálneho vylúčenia na 13,6 percenta v roku 2030. V súčasnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 percenta, teda vyššia ako pred desiatimi rokmi.
Problémy eviduje NKÚ aj v oblasti eurofondov. "Investičný a rozvojový potenciál Slovenska bude v nadchádzajúcich rokoch stáť primárne na zdrojoch prichádzajúcich z fondov Európskej únie," zdôraznil Andrassy.
Aj napriek zjednodušeniam v aktuálnom programovom období je však čerpanie ešte pomalšie ako v minulosti. Slovensko z nich môže získať viac ako 12,8 miliardy eur, reálne však dokázalo do jesene tohto roka vyčerpať len 150 miliónov eur, teda 1,2 percenta alokácie. Aby zdroje z európskych fondov neprepadli, do konca budúceho roka je potrebné vyčerpať 1,4 miliardy eur.
