Boje medzi izraelskou armádou a libanonským militantným hnutím Hizballáh pokračovali aj v noci, hoci sa dnes očakáva, že by mohlo byť oznámené prímerie v konflikte, ktorý sa výrazne vyhrotil pred dvoma mesiacmi.
Podľa niektorých zdrojov však panujú obavy, že dohoda, ktorej uzavretie signalizovali v pondelok zdroje z oboch strán konfliktu aj Spojené štáty aj Francúzsko ako jej sprostredkovatelia, by mohla na poslednú chvíľu skrachovať. K prímeriu dnes vyzval aj šéf diplomacie Únie Josep Borrell, ktorý je v Taliansku na rokovaní skupiny G7. Podľa neho "neexistuje žiadna výhovorka pre to, aby dohoda nebola realizovaná".
Aj v noci na dnes Hizballáh vypálil na sever Izraela najmenej desať rakiet, uviedla dnes podľa portálu The Times of Israel izraelská armáda. Niektoré z nich zachytila protivzdušná obrana, no dvaja ľudia utrpeli zranenia. Izraelská armáda dnes vydala ďalšiu výzvu na okamžitú evakuáciu civilistov z viacerých budov na južnom predmestí Bejrútu, po ktorej zvyčajne nasleduje izraelský letecký útok.
O dohode o prímerí Izraela s Hizballáhom má dnes neskoro popoludní rokovať izraelský bezpečnostný kabinet, schváliť by ju dnes mala aj libanonská vláda. Z izraelskej koaličnej vlády vša zaznievajú tiež kritické hlasy. Krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir dohodu podľa denníka Haarec označil za "historickú chybu".
"Máme historickú príležitosť rokovať rozhodne na juhu (v Pásme Gazy) aj na severe. Bude to historicky premárnená príležitosť, ak všetko zastavíme a stiahneme sa," povedal Ben Gvir stanici Kan.
Proti sa vyslovil aj izraelský opozičný líder Benny Ganc, podľa ktorého stiahnutie izraelských jednotiek v tejto chvíli sťaží pozíciu Izraela a pomôže Hizballáhu obnoviť sily. "Nesmieme urobiť polovičatú prácu, nesmieme zmeškať príležitosť pre silnú dohodu, ktorá zásadne zmení situáciu na severe (Izraela)," napísal Ganc na sociálnej sieti X.
Kritické hlasy zaznievajú aj od starostov obcí na severe Izraela, ktoré museli byť pred rokom evakuované kvôli cezhraničnému ostreľovaniu izraelskej armády s Hizballáhom. Už v pondelok starostovia dvoch obcí zo severu Izraela podľa ToI označili dohodu o prímerí za "kapituláciu".
Dnes starosta obce Šlomi Gabi Naaman v liste miestnym napísal, že je proti dohode, ktorá nezaručí bezpečný návrat Izraelčanov do ich domovov a nebude zahŕňať masívnu prítomnosť izraelskej armády pri hraniciach s Izraelom. Cieľom dohody je podľa neho získať čas do výmeny v Bielom dome, čo "situáciu výrazne zmení".
Dohoda o prímerí podľa izraelských médií počíta so 60-dňovým prechodným obdobím, počas ktorého sa izraelská armáda stiahne z južného Libanonu a Hizballáh svoje jednotky presunie od hraníc za rieku Litvu. V tejto oblasti majú podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006, ktorá ukončila mesačnú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom, operovať len libanonská armáda a jednotky OSN. Hizballáh však rezolúciu dlhodobo porušuje a z juhu Libanonu ostreľova sever Izraela, čo izraelská armáda dlhodobo opätuje.
Sporadické prestrelky sa stali každodennými od vlaňajšieho 8. októbra, deň po útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla stále trvajúca vojna v Pásme Gazy.
V druhej polovici septembra izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone, kde zabila viacero jeho veliteľov, vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha. Od začiatku októbra vedie izraelská armáda tiež pozemnú operáciu na juhu Libanonu.
Podľa izraelskej stanice Channel 12 by podľa dohody o prímerí mala oblasť na juhu Libanonu začať kontrolovať libanonská armáda a na dodržiavanie dohody by mal dohliadať výbor piatich krajín na čele s USA. Washington tiež sľúbil Izraelu právo zaútočiť znovu na Libanon, ak Hizballáh dohodu poruší.
Hizballáh a Izrael o dohode diskutovali nepriamo, namiesto Hizballáhu viedol rokovania o americkom návrhu predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí, ktorého k tomu militantné hnutie poverilo. V Izraeli a Libanone minulý týždeň rokoval americký splnomocnenec Amos Hochstein.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj niekoľko ministrov vo vláde a poslancov v parlamente. Proti Izraelu bojuje už od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny, vrátane USA, ho považujú za teroristickú organizáciu. Únia označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu.
