Verejný sektor na Slovensku zamestnáva podľa údajov Eurostatu 469-tisíc osôb vrátane dohodárov. Počet zamestnancov napojených na verejný rozpočet za uplynulých 15 rokov vzrástol o viac ako 100-tisíc, respektíve takmer o tretinu. Takýto objem pracovníkov predstavuje náklad na úrovni troch miliárd eur zo štátneho rozpočtu.
Vyplýva to z analytického materiálu o zamestnanosti vo verejnej správe, ktorý pripravili zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ).
"Od roku 2009 zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie, a to bez reálnej potreby vyšších výkonov. Nikto tento nárast nebrzdí a nerealizujú sa ani dostatočné opatrenia na zefektívnenie výkonu činností, ktoré by umožnili pokles zamestnanosti pri zachovaní nevyhnutných činností verejnej správy," zdôraznil prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Každý piaty človek zamestnaný na Slovensku tak pracuje práve vo verejnom sektore. V posledných rokoch sa naša krajina dokonca dostala v podiele zamestnaných vo verejnom sektore nad priemer krajín Európskej únie (EÚ).
"Túto skutočnosť sa snažia kompetentní zrelativizovať tvrdeniami, že niektoré subjekty boli len preradené do verejnej správy, avšak verejne zdôvodnený nárast zamestnanosti z dôvodu týchto preradení je približne len 60-tisíc osôb. Zamestnanosť vo verejnej správe teda postupne rastie," doplnil hlavný ekonóm RÚZ Alexander Karšay.
Zamestnanci vo verejnej správe zarábali v roku 2022 v priemere o 11 percent viac ako zamestnanci v súkromnom sektore. Takýto rozdiel je z hľadiska EÚ a aj podľa zistení Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) úplne štandardný aj z dôvodu, že vo verejnej správe pracuje relatívne viac ľudí s vyšším vzdelaním.
V rokoch 2023 a 2024 však už rástli mzdy vo verejnom sektore na Slovensku výrazne viac ako v súkromnom sektore.
"Je tiež potrebné dodať, že zatiaľ čo priemerná mzda bola v roku 2022 len o 11 percent vyššia ako v súkromnom sektore, celkové náklady práce na zamestnanca až približne o 20 percent, čo znamená, že vo verejnom sektore sú štedrejšie dobrovoľné sociálne príspevky zamestnávateľov. Preto je na najbližšie roky 2025 až 2027, poznačené konsolidáciou, namieste šetrenie zo strany štátu práve v tejto oblasti," zdôraznil Karšay.
RÚZ navrhla konkrétne opatrenia na zníženie zamestnanosti a mzdových nákladov vo verejnom sektore. Do budúcnosti je podľa zamestnávateľov potrebné monitorovať vývoj miezd na konkrétnych pozíciách verejného sektora a dbať na to, aby sa príliš neodlišovali od porovnateľných pozícií v súkromnom sektore.
Platy vo verejnej správe je podľa RÚZ treba diferencovať aj z regionálneho hľadiska a komplexne sa pozrieť na to, ktoré pozície sú prebytočné, a takéto škrtať. Jednou z účinných alternatív je aj zásadné zníženie počtu zamestnancov verejnej správy pri reorganizácii procesov a väčšom využití moderných technológií.
Redukcia počtu pracovných miest vo verejnej správe nemusí byť podľa RÚZ v najbližších rokoch vôbec bolestivá.
Vo veku 59 rokov sú momentálne približne tri percentá zamestnancov verejnej správy. Vo veku tesne po 25. roku približne jedno percento verejnej správy. Možno teda odhadovať, že každý rok z verejnej správy môžu odísť dve percentá zamestnancov bez adekvátnej náhrady mladými zamestnancami. Týmto spôsobom by sa dala dosiahnuť úspora spomínaných 100-tisíc pracovných miest už za 13 rokov.
