Britská centrálna banka by mala v súvislosti s úrokovými sadzbami postupovať naďalej opatrne a redukovať ich pomaly a postupne. Uviedla to viceguvernérka Bank of England (BoE) Clare Lombardelliová s tým, že v nasledujúcom období sa obáva skôr zrýchľovania než spomaľovania inflácie. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Podľa Lombardelliovej, ktorá vystúpila na konferencii organizovanej King‘s Business School, čo bol jej prvý prejav, odkedy sa v júli stala členkou Menovej rady BoE, výrazný rast miezd predstavuje pre budúci vývoj inflácie riziko.
Ak by sa tieto obavy naplnili a inflácia by smerovala nahor, banka bude musieť pristúpiť k opatreniam, ktoré nebudú pre ekonomiku príliš výhodné, dodala.
Pridala sa tak k názoru hlavného ekonóma BoE Huwa Pilla. Ten počas tohto mesiaca upozornil, že rast platov v Británii je naďalej veľmi vysoký.
BoE znížila od začiatku augusta tohto roka úrokové sadzby dvakrát, pričom hlavnú úrokovú sadzbu zredukovala z vtedajšieho 16-ročného maxima 5,25 percenta na 4,75 percenta.
Rozsah redukcie bol tak miernejší než v prípade Európskej centrálnej banky (ECB), ako aj v prípade americkej centrálnej banky Fed. Už pri týchto redukciách britská centrálna banka dávala najavo obavy z inflačných tlakov na domácom trhu práce.
Finančné trhy v súčasnosti očakávajú, že BoE zníži do konca budúceho roka úrokové sadzby zhruba trikrát. To je podstatne miernejšie tempo znižovania úrokov oproti ECB, pri ktorej trhy odhadujú, že tak za toto obdobie urobí šesťkrát.
Miernejšie tempo uvoľňovania menovej politiky to bude aj v porovnaní s americkým Fedom, kde finančné trhy počítajú so štyrmi redukciami hlavnej úrokovej sadzby do konca roka 2025.
