Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh sa dohodli na podmienkach prímeria, napísal dnes portál Axios s odvolaním sa na nemenovaného vysokého amerického činiteľa. Hovorca izraelskej vlády dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že bojujúce strany "smerujú k dohode, ale stále zostáva vyriešiť niektoré otázky".
Taktiež izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon dnes podľa Reuters povedal, že dohoda uzavretá nebola, ale strany sa k nej blížia. Hizballáh a Izrael konajú nepriamo, namiesto Hizballáhu vedie rokovania predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí.
Portál Axios už v nedeľu večer s odvolaním sa na vysokopostaveného izraelského činiteľa napísal, že Izrael smeruje k dohode o prímerí s Hizballáhom. Taktiež izraelská verejnoprávna stanica Kan v nedeľu uviedla, že Izrael s návrhom prímeria, za ktorým stoja Spojené štáty, v zásade súhlasí a že premiér Benjamin Netanjahu teraz pracuje na tom, ako ho predstaviť verejnosti, za predpokladu, že ho schváli Hizbaláh. Podľa portálu The Times Israel chce Netanjahu prímerie prezentovať nie ako "kompromis", ale ako dohodu výhodnú pre Izrael.
V Izraeli a Libanone minulý týždeň rokoval americký splnomocnenec Amos Hochstein. V Bejrúte sa stretol so šéfom parlamentu Barrím, ktorého Hizballáh poveril rokovaním o dohode o prímerí s Izraelom. Podpredseda libanonského parlamentu dnes podľa Reuters povedal, že sa blíži rozhodujúci moment v rokovaní o prímerí, a vyjadril opatrný optimizmus. Uviedol tiež, že "človeku, ako je Netanjahu, nemožno veriť. "
Podľa izraelského veľvyslanca v Spojených štátoch Michaela Herzoga, ktorého dnes citovala agentúra Reuters, je dohoda Izraela s Libanonom blízko a mohlo by k nej dôjsť "počas dní".
Izraelský minister zahraničia Gideon Saar dnes v prejave pred poslancami Knesetu povedal, že akékoľvek prímerie bude závisieť len od dodržiavania dvoch dohodnutých pravidiel: aby jednotky Hizballáhu zostali severne od rieky Litania, teda v bezpečnej vzdialenosti od izraelských hraníc, a aby sa toto militantné hnutie nemohlo v Libanone prekupiť a znovu vyzbrojiť.
Návrh dohody zahŕňa 60-dňové prechodné obdobie, počas ktorého by sa izraelská armáda stiahla z južného Libanonu a Hizballáh by svoje jednotky presunul od hraníc za rieku Litánie. V tejto oblasti na juhu Libanonu pri hraniciach s Izraelom podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006, ktorá ukončila mesačnú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom, má operovať len libanonská armáda a jednotky OSN UNIFIL. Hizballáh túto rezolúciu dlhodobo porušuje a z juhu Libanonu ostreľova sever Izraela, čo izraelská armáda dlhodobo opätuje.
Sporadické vzájomné prestrelky sa ale stali každodennými od vlaňajšieho 8. októbra, deň po útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, ktorým prepukla stále trvajúca vojna v Pásme Gazy. V druhej polovici septembra izraelská armáda výrazne zintenzívnila ostreľovanie Hizballáhu v Libanone, kde zabila rad jeho veliteľov, vrátane dlhoročného lídra Hasana Nasralláha. Od začiatku októbra vedie izraelská armáda tiež pozemnú operáciu na juhu Libanonu.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj niekoľko ministrov vo vláde a poslancov v parlamente. Proti Izraelu bojuje už od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny, vrátane USA, ho považujú za teroristickú organizáciu. EÚ označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu.
