Je utorok 19. novembra 1957. Vo Vladislavskej sále Pražského hradu sa schádzajú poslanci Národného zhromaždenia, aby zvolili nového československého prezidenta.
Predošlého, Antonína Zápotockého, ktorý zomrel pred šiestimi dňami, včera pompézne odprevadili na poslednej ceste. Hlavou štátu bol štyri a pol roka a skonal počas výkonu funkcie, rovnako ako jeho predchodca Klement Gottwald.
Ani nie desať rokov po uchopení moci komunistami tak budú mať Česi a Slováci už tretieho, jazykom režimu povedané, „robotníckeho“ prezidenta.
Pripomína to aj predseda vlády Viliam Široký, keď v parlamente predstavuje jediného kandidáta na uvoľnený post: „V krajine, kde robotnícka trieda je triedou vládnucou, tvorí väčšinu obyvateľstva, a kde tak úspešne uplatňuje svoju vedúcu úlohu vo zväzku robotníkov a roľníkov a v socialistickej prestavbe dediny – má stáť robotník aj na čele štátu.“
Tým robotníkom je v tomto prípade prvý tajomník komunistickej strany, čoskoro 53-ročný Antonín Novotný.
