Európske krajiny a Spojené štáty predložili Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) rezolúciu odsudzujúcu nedostatočnú spoluprácu Iránu v jadrovej problematike. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom v stredu informovala agentúra AFP.
"Text bol formálne predložený" v utorok krátko pred polnocou, uviedol pre AFP jeden zo zdrojov, pričom druhý túto informáciu potvrdil po začatí stretnutia MAAE vo Viedni, kde táto agentúra OSN sídli.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí predtým varoval pred predložením novej rezolúcie. Upozornil, že takýto krok celú záležitosť "len ďalej skomplikuje".
Nemenovaní diplomati pre agentúru AFP uviedli, že Paríž, Berlín a Londýn plánovali predložiť rezolúciu s avizovaným znením tak, aby sa o nej hlasovalo pravdepodobne vo štvrtok. Objasnili, že rezolúcia má za cieľ zvýšiť diplomatický tlak na Irán, aby sa vrátil k dodržiavaniu pravidiel využívania jadra a reflektoval dlhodobé obavy MAAE.
Arákčí v stredu v telefonickom rozhovore so svojím francúzskym kolegom Jeanom-Noelom Barrotom uviedol, že iniciatíva európskych mocností je "v jasnom rozpore s pozitívnou atmosférou vytvorenou pri interakciách" medzi Iránom a MAAE.
Šéf iránskej diplomacie narážal na návštevu generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, ktorý 13. novembra pricestoval do Iránu, aby navštívil jadrové zariadenia vo Fordú a Natanze. Irán vnímal túto jeho cestu pozitívne.
Vedúci iránskeho jadrového programu Mohammad Eslámí tiež varoval pred akoukoľvek "intervenčnou rezolúciou" zameranou na iránsky jadrový program a pohrozil "okamžitými protiopatreniami".
Podľa dôvernej správy MAAE, s ktorou sa v utorok oboznámila agentúra AFP, Irán v posledných mesiacoch napriek medzinárodným požiadavkám znova zvýšil svoje zásoby vysoko obohateného uránu.
Podnikol však aj kroky na to, aby rozširovanie týchto zásob zastavil: deň po Grossiho odchode z Iránu, 16. novembra, inšpektori MAAE overili, že "Irán začal realizáciu prípravných opatrení zameraných na zastavenie nárastu svojich zásoby uránu obohateného na 60 percent U-235", a to v podzemných závodoch Fordú a Natanz.
Irán súčasne naďalej trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.
Arákčí minulý štvrtok na rokovaní so šéfom MAAE uviedol, že Irán je "ochotný rokovať" na základe svojho "národného záujmu" a "neodňateľných práv", ale nie je "pripravený rokovať pod tlakom a zastrašovaním".
V sobotu tiež Arákčí povedal, že ak bude vo Viedni prijatá rezolúcia proti Teheránu, Irán prijme vo svojom jadrovom programe nové opatrenia, ktoré sa Západu "určite nebudú páčiť".
Tento diplomat bol hlavným vyjednávačom Iránu na rokovaniach, ktoré v roku 2015 vyústili do jadrovej dohody obmedzujúcej jadrový program Iránu výmenou za uvoľnenie sankcií. Táto dohoda však "padla" v roku 2018 po jednostrannom odstúpení Spojených štátov, ktorých prezidentom bol vtedy Donald Trump. Spojené štáty následne opäť uvalili na Irán prísne sankcie.