Po prvé nejde o rakety dlhého doletu, ide technicky o rakety veľmi krátkeho doletu, teda okolo 300 kilometrov. Nehrozí tak žiadny ukrajinský zásah Moskvy či ruských zbrojných závodov na Sibíri. Mimochodom, podobný dosah ako americké ATACMS majú aj ukrajinské upravené pôvodne protilodné rakety R-360 Neptun a Ukrajinci usilovne pracujú na verzii, ktorá môže doletieť oveľa ďalej ako ATACMS.
A Rusi o tom ako o eskalácii nehovoria. Navyše nejde vraj zo strany USA o povolenie na útoky na celé ruské územie, ale len na ruskú Kurskú oblasť a jej okolie. Z vojenského čisto technického hľadiska s ohľadom na dĺžku frontu a rozsah celého konfliktu ide o maličkosť.
Pre Rusko to teda nie je žiadna veľká hrozba, nejde o niečo, čo totálne zmení pravidlá hry. Ide len o ďalší stupienok zvyšujúceho sa tlaku na Moskvu. Rovnako ako ním bolo postupné posielanie tankov, rakiet a nakoniec lietadiel. Nejde o nejaké rázne buchnutie do stola, o ukážku toho, že sa Západ a hlavne Amerika môže nahnevať a skutočne tvrdo zasiahnuť Rusko.
Pritom dlho bola niektorými hrozba použitia západných rakiet proti cieľom hlboko v Rusku braná ako niečo, čo zabrzdí ruskú agresiu. Ide len o menšiu pomoc Ukrajine, aby udržala časť obsadeného ruského územia.
