Putin v telefonáte so Scholzom trval na svojich požiadavkách na ukončenie vojny
Ruský prezident Vladimir Putin v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v piatok povedal, že možné dohody o ukončení vojny na Ukrajine by mali brať do úvahy bezpečnostné záujmy Ruska a odrážať "novú územnú realitu".
Zároveň by mali odstrániť základné príčiny konfliktu, uviedol Kremeľ. Podľa agentúry Reuters Putin iba zopakoval svoje požiadavky, ktoré vyslovuje posledné mesiace.
Kremeľ označil telefonát lídrov, prvý od decembra 2022, za "úprimnú a podrobnú výmenu názorov". Podľa neho ho iniciovala nemecká strana. Putin Scholzovi povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam o politickom a diplomatickom ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sú založené na ruských návrhoch z tohto leta.
Putin v júni vyhlásil, že Rusko by vojnu mohlo ukončiť iba vtedy, ak sa Ukrajina vzdá ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) a zároveň odovzdá celé štyri svoje oblasti, ktoré si Moskva nárokuje a predvlani nezákonne anektovala.
Ruský prezident taktiež so Scholzom hovoril o "bezprecedentnom zhoršení" rusko-nemeckých vzťahov, za ktoré podľa neho môže "nepriateľská politika Berlína". Podľa Kremľa však zároveň zdôraznil, že Rusko je pripravené na vzájomne výhodnú spoluprácu, ak o ňu nemecká strana prejaví záujem. Dohodli sa, že v kontakte zostanú ich poradcovia.
Scholz podľa hovorcu nemeckej vlády odsúdil "ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine" a ruského prezidenta vyzval, aby ju ukončil a stiahol svoje jednotky. Zdôraznil, že Rusko musí byť ochotné rokovať s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Takisto potvrdil odhodlanie Nemecka podporovať Ukrajinu v jej "obrane proti ruskej agresii, kým to bude potrebné".
Krátko pred telefonátom s Putinom však Scholz podľa agentúry DPA v nemeckom Spolkovom sneme zopakoval, že Berlín nedodá Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, ktoré dlhodobo žiada.
Spolkový kancelár sa budúci týždeň zúčastní na summite G20 v Brazílii, kde sa očakáva účasť aj ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ako si všíma DPA, toto stretnutie mohlo byť podnetom na rozhovor medzi Scholzom a Putinom. Ruský prezident pôvodne avizoval svoju osobnú účasť na summite, ale v októbri ju zrušil s tým, že nechce "narúšať normálnu prácu fóra".
Na Putina, ako aj ruskú ombudsmanku práva detí Mariju Ľvovú-Belovú, je Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu vydaný medzinárodný zatykač za údajnú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí po začiatku invázie ruských síl vo februári 2022.
Scholz sa podľa blízkych zdrojov počas summitu G20 nechystá priamo rokovať s Lavrovom, ale o vojne na Ukrajine plánuje hovoriť s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý je považovaný za najdôležitejšieho spojenca šéfa Kremľa.
Ruská armáda na pokyn Putina pred takmer 1000 dňami vpadla na Ukrajinu. Hoci invázia sa začala vo februári 2022, odborníci považujú za začiatok vojny medzi týmito krajinami už rok 2014, keď Moskva nezákonne anektovala Krymský polostrov a podporila vytvorenie dvoch separatistických republík v ukrajinskom Donbase.