Zabudnutí z hrdzavého pásu rozhodli o košickej Steelke. Teraz sa čaká, či Trump bude stáť za svojimi sľubmi

Oceľový pás alebo priemyselné srdce. Aj tak sa nazýval rozsiahly región Spojených štátov, ktorý bol ešte pred pár dekádami ideálnou destináciou, kam ísť za svojím americkým snom.

V zásade ide o obrovský kút zeme od Pensylvánie a štátu New York cez Ohio, Indianu a Michigan až po Chicago, ktorému dominovali výrobcovia ocele prosperujúci z ložísk uhlia v Apalačských horách či železnej rudy v Mesabi.

Vyhliadky segmentu, ktorý ešte pred pár dekádami stál za obdivuhodným rozmachom regiónu, sa však čoskoro zmenili v nočnú moru. Na prelome milénií totiž už bolo jasné, že globalizácia a sťahovanie výrob za lacnejšou pracovnou silou a nižšími výrobnými nákladmi povedie ku katastrofe.

Mestá sa vyľudnili, nehnuteľnosti stratili na hodnote, životná úroveň šla razantne dolu, pribúdali ľudia bez domova aj množstvo závislých od drog.

V niektorých lokalitách dokonca v snahe ušetriť začali vypínať semafory či prepustili hasičov. „Keby k nám dorazil Islamský štát, radšej by tiahol ďalej. Pomysleli by si, že túto dieru už zbombardoval niekto pred nimi,“ opísal vlastné mesto starosta mestečka Monessen neďaleko Pittsburghu Lou Mavrakis.

Z niekdajšej pozlátky sa tak stal postupom času pre politikov lovný rybník s desiatkami miliónov voličov, ktorý svoju minulosť vníma mimoriadne senzitívne, a zároveň už neraz dokázal rozhodnúť prezidentské voľby.

Nie je sa preto čomu čudovať, že jednou z tém bol aj plánovaný predaj amerického U. S. Steel, ktorý má hutu aj v Košiciach, japonskému Nippon Steel.

„U. S. Steel bola pred 60 rokmi najväčšou spoločnosťou na svete, dnes ju chce kúpiť Japonsko. To nedopustím. Vy ste zabudnutí ľudia našej krajiny,“ opakoval počas predvolebnej kampane novozvolený prezident Donald Trump voličom v Pensylvánii aj Michigane.

HN sa pozreli na to, čo znamená jeho úspech v prezidentských voľbách pre budúcnosť koncernu aj jeho fabriky v Košiciach.

Košice sú v kŕči, ten môže byť smrteľný