Bývate v kibuci Kfar Aza, ktorý je priamo na hranici s Gazou. Ako vyzeralo vaše ráno 7. októbra 2023?
Zobudil som sa v ten deň skoro, o šiestej hodine. Mal som totiž v pláne ísť s priateľmi behať. O štvrť na sedem som im ale napísal, že beh vynechám. To bol prvý zázrak, ktorý viedol k môjmu prežitiu, pretože všetci bežci boli v to ráno zavraždení. O 6:29 sa rozozneli sirény a niekoľko minút nato som začul streľbu. Písal som kamarátom, čo je to za zvláštne zvuky. Neveril som, že niekto strieľa.
Kedy ste pochopili, že to nebude iba potýčka na hraniciach?
Niekoľko minút sa streľba približovala. V skupine nášho kibucu na sieti WhatsApp vypukol chaos. Ľudia písali, že teroristi vtrhli do ich domovov. Žiadali o pomoc s postrelenými a tak ďalej. O siedmej ráno som pochopil, aký veľký ten teroristický útok môže byť.
Každý z novších domov musí mať spravidla jednu izbu, ktorá pri raketových útokoch slúži ako bezpečnostný kryt. V mojom prípade je to spálňa, malý priestor, kam sa zmestí maximálne posteľ. Skrine s oblečením mám mimo krytu. Zamkol som dvere domu, zavrel sa v spálni a začal si upratovať, ustlal som posteľ. Chcel som sa schovať.
Upratovať?
Upratovať v situácii, keď vám ide o život, je bláznivé, že?
