Dosiaľ najväčšia konferencia OSN o biodiverzite sa skončila v sobotu v Kolumbii bez dohody o najdôležitejšom bode programu, pláne na zvýšenie financovania ochrany druhov. Delegátom sa podarilo dohodnúť na vytvorení stáleho orgánu zastupujúceho záujmy domorodého obyvateľstva a fonde s príspevkami od farmaceutických a kozmetických firiem. Správa pochádza z agentúr Belga a AFP.
Na 16. summite OSN o biodiverzite sa zišlo okolo 23-tisíc delegátov z približne 200 krajín sveta, aby zhodnotili klesajúcu úroveň biodiverzity vo svete a záväzky krajín chrániť rastliny, zvieratá a kritické biotopy.
Konferencia nadviazala na rokovania v Montreale v roku 2022, na ktorých 196 krajín podpísalo historickú celosvetovú dohodu o ochrane biodiverzity. Obsahuje 23 opatrení na zastavenie a zvrátenie zhoršovania stavu prírody vrátane ochrany minimálne 30 percent rozlohy svetovej pevniny a morí do roku 2030.
V kolumbijskom meste Cali mali delegáti za úlohu vypracovať detailný plán, ako zvýšiť financovanie potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Hlavným sporným bodom, ktorý zabránil úspechu, boli spôsoby nasmerovania finančnej podpory z bohatších do chudobnejších krajín.
Rokovania trvali do noci na sobotu takmer 12 hodín dlhšie, ako sa plánovalo. Napokon ich prerušili, pretože delegácie začali odchádzať, aby stihli svoje lety, a na konferencii nezostal dostatok účastníkov na prijímanie rozhodnutí.
Delegáti sa predtým dohodli na vytvorení fondu, do ktorého môžu veľké farmaceutické a kozmetické spoločnosti odovzdávať príspevky za produkty, ktoré mohli vyvinúť len vďaka biodiverzite. Konkrétne budú môcť platiť za použitie digitálne sekvenovaných genetických údajov o rastlinách a živočíchoch, z ktorých väčšina pochádza z chudobných krajín.
Účastníci tiež schválili vznik stáleho orgánu, ktorý bude na základe Dohovoru OSN o biologickej diverzite reprezentovať záujmy domorodých obyvateľov. Tí tak dostanú väčšie slovo pri rozhodovaní o ochrane prírody.
Domorodé obyvateľstvo často žije v oblastiach veľmi bohatých z hľadiska biodiverzity, ako je napríklad amazonský prales, a sú prvými obeťami extrémov počasia spôsobených klimatickou zmenou, pretože žijú v úzkom vzťahu s prírodou, vysvetľuje Belga.
