Voda zo znečistenej rieky v Ghane bola taká hustá a zafarbená, že ju umelec mohol použiť ako farbu na vyobrazenie devastácie životného prostredia. Na ničení tamojšej prírody sa podpisuje najmä nelegálna ťažba zlata, ktorá sa v tomto západoafrickom štáte bohatom na suroviny šíri rýchlosťou požiaru, píše portál stanice BBC.
"Keď som raz schádzal k rieke, napadlo ma, že voda je tu taká znečistená, že by som pomocou nej mohol maľovať. Len tak mi to prebehlo hlavou. A tak som sa k tomu dostal, skúsil som to a fungovalo to, "povedal umelec Israel Derrick Apeti, ktorý je ale známejší pod svojím umeleckým pseudonymom Enil Art.
Spolu s priateľom Jayom Sterlingom navštívil rieku Pra, ktorá leží asi 200 kilometrov západne od hlavného mesta Akkry, aby poukázal na ekologickú katastrofu, ku ktorej tam dochádza kvôli ilegálnej ťažbe zlata a ryžovaniu. V Ghane pre túto činnosť požívajú anglický názov "galamsey", ktorý vznikol spojením "zhromaždiť zlato a predať ho" (gather them and sell).
V krajine sa zlato nelegálne ťaží na tisícoch miest, vrátane lesnatých oblastí preslávených kakaovými plantážami a rozsiahlymi náleziskami zlata. Však sa tiež Ghana umiestňuje na popredných rebríčkoch v exporte zlata a kakaa.
Veľa ľudí nedávno protestovalo v hlavnom meste a vyzývala vládu, aby podnikla kroky, ktoré by nelegálnu ťažbu zastavili. Polícia však niektorých z demonštrantov zadržala s tým, že organizujú nezákonné zhromaždenie. Neskôr ich prepustila, pretože spoločnosť ich zadržanie silno odsúdila.
Apeti sa ku kampani, ktorá bojuje proti nezákonnej ťažbe, pridal prostredníctvom umenia. A nebol sám. Kampaň podporili aj viacerí hudobníci. Speváci ako Black Sherif, Stonebowy alebo speváčka Truth Ofori skladajú piesne, ktoré upozorňujú na devastujúce dopady nelegálneho spôsobu získavania zlata.
Veľká časť škôd pramení z toho, že sa zmenila povaha baníctva. Predtým mladí nezamestnaní muži kopali zlato krumpáči a lopatami alebo používali holé ruky. Spoliehali sa tiež na ryžovanie, kedy pomocou sita premývali usadeniny, aby tak na dne zostali nuggety zlata.
Pred 18 rokmi však do Ghany prenikli čínski podnikatelia a priniesli so sebou ďaleko sofistikovanejší spôsob ťaženia. Bohužiaľ za cenu toho, že úplne ignorujú obavy o to, akú spúšť za sebou v prírode zanechávajú. Zrejme sa totiž chytili starého ghanského príslovia: "V Ghane neexistuje pôda, ktorá by neobsahovala zlato, a to aj vo vrchnej pôde. Ghana sama je zlato".
Ghaňania podozrievajú miestnych politikov a podnikateľov, že sa k Číňanom v ich "bláznivej zlatej horúčave" pridali. Vykupujú kakaové plantáže a premieňajú ich na bane. Často kvôli tomu zastrašujú farmárov, ak odmietnu farmu predať.
Ghanská lesnícka komisia odhaduje, že baníci takto zničili už 4726 hektárov pôdy, čo je veľkosť, ktorá presahuje rozlohu miest, ako sú Atény alebo Brusel. Najväčšiu skazu páchajú v lesoch, kde spôsobujú vymieranie miestnej vegetácie.
Tým ale výčet škôd nekončí. Vyťaženú pôdu a kamene je potrebné vyčistiť. Na to používajú baníci vodu z riek. Samotná voda však nestačí, pridáva sa do nej rad chemikálií, najmä ortuť a kyanid. To vedie k tomu, že voda v riekach prestáva byť pitná.
"Ortuť môže zostať vo vode aj 1000 rokov. Dávkujeme sami sebe jed, "povedal George Manful, ktorý predtým pracoval pre vládny úrad na ochranu životného prostredia a teraz pôsobí ako poradca pre klimatickú zmenu v OSN.
V rozhovore pre miestne rádio tiež uviedol, že tu nejde len o vodu, ale o celý potravinový reťazec. Ortuť otravuje miestne ryby a plodiny, ktoré prijímajú vodu zo znečistených riek.
V odpovedi na nedávne protesty v Akkre uviedol prezident Nana Akufo-Addo, že okamžite nariadinasadenie lodí, ktoré by kontrolovali, že v okolí vôd nedochádza k žiadnej ťažbe. Len málokto si od toho ale sľubuje zásadnú zmenu.
