Čína začala ďalšie vojenské cvičenie v okolí Taiwanu a označila ich za varovanie pred "separatistickými činmi" tohto ostrova. Podľa Reuters čínska armáda oznámila, že jej lode a lietadlá sa k Taiwanu priblížia zo severu, juhu, východu aj z Taiwanského prielivu.
Taiwanská vláda krok označila za ďalšiu provokáciu ohrozujúcu stabilitu v regióne, ministerstvo obrany však uviedlo, že nebude eskalovať konflikt, ale zvýšilo pohotovosť. Taiwanský prezident Laj Čching-te na dnes zvolal bezpečnostnú schôdzku na vysokej úrovni. Spojené štáty vyjadrili znepokojenie a vyzvali Čínu na zdržanlivosť.
Peking vykonáva vojenské manévre okolo Taiwanu často, tie dnešné sú štvrté väčšie zo všetkých smerov za posledné dva roky. Vojenské cvičenie má podľa Pekingu otestovať spoločné schopnosti čínskych jednotiek.
Lode a lietadlá sa majú zamerať na bojovú pripravenosť hliadok či blokovanie kľúčových prístavov a území. Avšak nebola oznámená streľba, ani vyhlásená žiadna bezletová zóna, uviedla agentúra Reuters.
"Cvičenie slúži ako varovanie pred separatistickými činmi taiwanských síl. Ide o legitímne a nutné operácie na záchranu štátnej suverenity a národnej jednoty,"u viedlo čínske veliteľstvo v angličtine i čínštine. Zverejnilo tiež mapu deviatich oblastí okolo Taiwanu, kde sa cvičenie koná. Neuviedlo však, ako dlho bude trvať.
Podľa Reuters ide o odvetnú akciu za prejav taiwanského prezidenta Laj Čching-tea z minulého týždňa, v ktorom okrem iného vyhlásil, že Peking nemá právo "reprezentovať Taiwan".
Povedal to pri príležitosti štátneho sviatku 10. októbra, ktorý pripomína revolúciu z roku 1911, ktorá ukončila vládu mandžuskej dynastie Čching a viedla k vyhláseniu Čínskej republiky, za ktorej pokračovateľa sa Taiwan považuje; oficiálne sa Taiwan nazýva Čínska republika.
Laj ale tiež v prejave vo štvrtok vyzval na dialóg s Čínou a vyzval Peking, aby využil svoj vplyv a pomohol ukončiť konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine. Čínske štátne médiá Lajov prejav kritizovali.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. To Taiwan síce oficiálne neurobil, napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle. Má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje režim jednej politickej strany.
Na čínske vojenské manévre reagovalo aj americké ministerstvo zahraničia, ktoré vyjadrilo "vážne znepokojenie" a vyzvalo Čínu, aby sa správala zdržanlivo a vyvarovala sa ďalších akcií, ktoré by mohli narušiť stabilitu regiónu. Reakcia Pekingu "vojenskou provokáciou na rutinný výročný prejav" je podľa americkej diplomacie "neopodstatnená" a hrozí eskaláciou.
Americké ministerstvo zahraničia dodalo, že Spojené štáty zostávajú "oddané svojej dlhodobej politike jednej Číny". Washington udržiava oficiálne diplomatické vzťahy iba s Pekingom, s Taiwanom má ale čilé neoficiálne styky a dodáva mu zbrane, čo odôvodňuje tým, že ostrovu pomáha udržať obranyschopnosť.
