Do Česka sa po 400 rokoch dočasne vrátil údajný meč známeho husitského vojvodcu Jána Žižku z Trocnova a Kalicha. Za prísnych bezpečnostných opatrení ho dopravili zo Švédska pri príležitosti 600. výročia Žižkovej smrti. V Prahe a tiež na iných miestach Česka sa od piatka konajú spomienkové udalosti, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Údajný Žižkov meč bol doteraz uložený v depozitároch švédskeho kráľovského zámku Skokloster, kde sa nachádzajú aj ďalšie vzácne predmety, ktoré si Švédi priviezli v období tridsaťročnej vojny v rokoch 1618 – 1648. Do Betlehemskej kaplnky v Prahe, kde bude od piatka do pondelka vystavený, ho podľa servera iDNES.cz dopravili pracovníci bezpečnostnej agentúry.
Počas celého času jeho vystavenia ho bude strážiť ochranka, ale aj švédsky kurátor. Spolu s mečom budú môcť ľudia v Betlehemskej kaplnke v pražskom Starom Meste vidieť aj údajnú časť Žižkovej lebky nazývanú čáslavská kalva.
Vystavovaný meč však podľa českých historikov nemá s husitským vojvodcom zrejme nič spoločné. To si podľa webu iDNES.cz myslia aj švédski historici, ktorí tvrdia, že nepochádza z počiatku 14. storočia, ale je minimálne o 100 rokov mladší. Podľa cirkvi je však podstatná symbolika a nie to, či je meč pravý.
Slávnosti spojené so 600. výročím Žižkovej smrti sa v hlavnom meste ČR začali v piatok bohoslužbou v Betlehemskej kaplnke. Večer bude nasledovať vernisáž výstavy údajného Žižkovho meča. Akcie pripomínajúce výročie smrti významného husitského vojvodcu budú pokračovať aj počas víkendu.
Ján Žižka z Trocnova a Kalicha bol český husitský vojvodca, ktorý je pokladaný za otca husitskej vojnovej doktríny. Podľa historikov bol geniálnym vojenským stratégom, o čom svedčí aj to, že žiadnu z bitiek, ktoré viedol, neprehral.
Portál ČT24 podotkol, že pohľady naňho sa v priebehu rokov menili, pričom v minulosti bol oveľa viac glorifikovaný než dnes. Historici poukazujú na to, že jeho vojenské dobývanie bolo plné krutostí, drancovania či vypaľovania miest. Na druhej strane dodávajú, že jeho osobu je nutné vnímať v kontexte vtedajšej doby a neposudzovať ju na základe dnešných noriem.
