Jedna z definícií bolesti znie, že ide o nepríjemný pocit sprostredkovaný centrálnym nervovým systémom a mozgovou kôrou súvisiaci s možným alebo aktuálnym poškodením tkaniva. Dáva pomerne jasnú odpoveď na to, kde sa tu vlastne bolesť vzala – ako pokročilý výsledok evolúcie, ktorý mal našich predkov (a dnes nás) v prvom rade upozorniť na to, že sme v ohrození. Že nám napríklad v dôsledku reznej rany tečie krv, ktorú treba zastaviť.
Alebo že nejakú časť nášho tela postihol zápal a ak mu nebudeme venovať pozornosť, môže mať vážne následky a dokonca nás pripraviť o život. V priebehu stáročí sa však rozptyl bolesti rozširoval a dnes nie je zriedkavosťou ani taká, ktorá nemá očividnú fyziologickú príčinu. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na jej niektoré odtienky a skúsime dešifrovať, kedy je užitočné tento nepríjemný pocit starostlivo počúvať a kedy sa ho, naopak, snažiť utlmiť.
Bolesti chrbta sa dá vyhnúť. Jednoducho a účinne, zistil výskum
Ako už bolo spomenuté, bolesť v prvopočiatku bola pomerne jednoznačným signálom toho, že sa niečo v organizme deje. Najmä pokiaľ sa poškodilo nejaké tkanivo, či už mechanicky, alebo pôsobením mikroorganizmov alebo následnou reakciou imunitného systému. Typickým príkladom je reflex, ktorý zažívame, keď sa dotkneme niečoho horúceho. V bode dotyku sa naruší koža, ktorá aj vďaka bohatej „dotácii“ nervových zakončení v zlomku sekundy odovzdá do mozgu bolestivý podnet. Mozog ho bleskovo vyhodnotí a naspäť vyšle signál, aby sa zaktivizovali svaly či šľachy a príslušnú časť tela od zdroja nadmerného tepla odtiahli.
Bohužiaľ, nie vždy to funguje takto jednoducho a priamočiaro. Pre HN magazín to pred časom opísala aj algeziologička Eva Salamonová z petržalskej Súkromnej ambulancie pre liečbu bolesti: „Najmä mladší ľudia sú z pociťovanej bolesti veľmi vystrašení, lebo môže byť veľmi silná. Vždy im preto vysvetľujeme, že silná bolesť môže nastať aj pri nevýznamnom ochorení a, naopak, môžu byť aj smrteľné ochorenia, ktoré nebolia.“
Ako sa v tom celom vyznať? Bohužiaľ na to neexistuje jednoznačná odpoveď, no základom je každú bolesť nejaký čas pozorovať. Či je akútna a viem určiť jej pôvod, alebo pretrváva, prípadne sa ohlasuje v pravidelných intervaloch. Čo jej predchádza, aká je jej intenzita a charakter, teda či ide o bolesť bodavú, zvieravú, tupú, či vystreľuje a šíri sa z nejakého bodu a podobne. K aktivizácii nás obvykle prinúti intenzívna a širokospektrálna, hoci, ako bolo spomenuté, môže ísť neraz aj o relatívnu banalitu, a nie o život ohrozujúci stav.
Pozornosť by sme rozhodne mali venovať bolesti, ktorá pretrváva dlhšie ako niekoľko dní či nebodaj týždňov alebo sa pravidelne opakuje napriek tomu, že nemusí byť intenzívna. Ono typické pobolievan...
