Ursula von der Leyenová dnes oznámila návrh zloženia novej Európskej komisie. Podpredsedami majú byť Estónka Kaja Kallasová, Francúz Stéphane Sejourné, Španielka Teresa Riberaová, Rumunka Roxana Minzatuová, Fínka Henna Virkkunenová a Talian Rafaelle Fitto.
"Kľúčovými prioritami novej Európskej komisie sú prosperita, bezpečnosť a demokracia," uviedla na úvod dnešnej tlačovej konferencie von der Leyenová, ktorá chvíľu predtým zloženie komisie predstavila vedeniu Európskeho parlamentu. Za ďalšie priority označila posilňovanie konkurencieschopnosti EÚ, ako aj dekarbonizáciu a digitalizáciu ekonomík EÚ.
"Všetci členovia komisie sú si rovní a musia vzájomne spolupracovať," dodala. Aj bývalý taliansky premiér Mario Draghi podľa nej vo svojej nedávnej správe o konkurencieschopnosti EÚ spomenul dôležitosť "väčšej koordinácie medzi jednotlivými politikami".
"Európsku komisiu tvorí jedenásť žien, to je 40 percent, keď som dostala prvé nominácie, tak to bolo len 22 percent žien," uviedla šéfka úniovej exekutívy s tým, že dnešnému oznámeniu predchádzalo množstvo intenzívnych rokovaní s členskými štátmi.
Pre slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča v novej exekutíve Európskej únie navrhla Von der Leyenová portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť. Na starosti bude mať aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.
Šéfka eurokomisie označila nové portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť za silné, pričom pod neho spadá aj colná politika EÚ. Pre slovenského eurokomisára však nenavrhla funkciu výkonného podpredsedu EK, ktorú zastáva v končiacej eurokomisii.
"Asi dvadsať krajín chcelo silné ekonomické portfólio. My nemáme dvadsať silných ekonomických portfólií," priblížila obtiažnosť rozdeľovania postov v komisii von der Leyenová.
Medzi postmi vnímanými ako významné je napríklad komisár pre rozpočet, ktorým má byť doterajší poľský stály zástupca pri EÚ Piotr Serafin a ktorého čaká príprava nového sedemročného rozpočtu únie.
Novovytvorenú funkciu komisára pre obranu má zastávať Litovec Andrius Kubilius, komisárom pre klímu a čisté hospodárstvo má byť Holanďan Wopke Hoekstra a ako komisár pre migráciu a vnútorné veci je navrhnutý Rakúšan Magnus Brunner.
V nasledujúcich týždňoch bude čakať budúcich eurokomisárov séria niekoľkohodinových vypočutí vo výboroch EP zodpovedajúcich jednotlivým portfóliám.
Podľa informácií agentúry ČTK by sa toto takzvané grilovanie malo začať buď v týždni od 30. septembra, alebo až od 14. októbra. Schválenie komisie by potom mohlo prebehnúť na druhom októbrovom plenárnom zasadnutí, ktoré sa koná od 21. do 24. októbra.
V prípade, že europoslanci nikoho neodmietnu, mohla by nová Európska komisia začať pracovať už od 1. novembra. Skôr sa však čaká, že niektorý z návrhov neprejde. Špekuluje sa napríklad o maďarskom kandidátovi, súčasnom eurokomisárovi Olivérovi Várhelyim, ktorého výkon vo funkcii bol niektorými kritizovaný.
Várhelyi, ktorému dala von der Leyenová pre nové funkčné obdobie na starosti nie príliš žiadané portfólio zdravotníctva, navyše vlani europoslancov verejne nazval "idiotmi", za čo sa síce následne ospravedlnil, avšak mnohých z členov EP na to nezabudlo. Môže sa tak stať, že sa celý proces ešte predĺži a komisia by mohla byť funkčná zrejme až od 1. decembra tohto roka.
O schválení či neschválení celej komisie rozhodujú europoslanci väčšinou odovzdaných hlasov.
Podľa slov slovenského eurokomisára ekonomická bezpečnosť s prepojením na obchodnú politiku priamo nadväzuje na to, čomu sa doteraz v Európskej komisii venoval. V utorok to uviedol pre bruselského spravodajcu TASR.
Šefčovič pre TASR zdôraznil, že prioritou Slovenska bolo silné ekonomické portfólio a spresnil, že obchod je exkluzívna právomoc EÚ a jedno z najvplyvnejších portfólií v eurokomisii.
"Vážim si dôveru predsedníčky Európskej komisie, ktorá sa rozhodla zveriť mi portfólio so silnou váhou pre konkurencieschopnosť EÚ, vrátane Slovenska, aj pre celkove postavenie Únie na medzinárodnej scéne. Ekonomická bezpečnosť s prepojením na obchodnú politiku priamo nadväzuje na to, čomu som sa venoval doteraz, a kde vidím obrovskú pridanú hodnotu vzhľadom na silnú globálnu konkurenciu," vysvetlil Šefčovič.
Podľa jeho slov EÚ potrebuje partnerstvá, ale aj férový medzinárodný obchod s férovými praktikami, ktoré posilnia príležitosti pre európsky biznis.
"Zároveň si vážim dôveru predsedníčky v oblasti medziinštitucionálnych vzťahov, pretože zostávam jej pravou rukou vo vzťahoch s Európskym parlamentom aj Radou EÚ, čiže členskými štátmi," uzavrel Šefčovič.
Šefčovič je členom EK od októbra 2009, keď nahradil prvého slovenského eurokomisára Jána Figeľa zodpovedného za vzdelávanie. Bolo to počas prvého mandátu šéfa EK Josého Manuela Barrosa. V druhom funkčnom období Barrosa sa stal podpredsedom EK zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy.
Súčasný slovenský eurokomisár pôsobil pod troma predsedami EK - po Barrosovi to bol Jean-Claude Juncker (vtedy mal na starosti budovanie energetickej únie) a Ursula von der Leyenová. EÚ v tomto období prešla dvoma veľkými finančnými krízami, brexitom, pandémiou koronavírusu a vypuknutím ruskej vojny proti Ukrajine s následným rastom cien v energetike.
Šefčovič bol vnímaný ako "človek istoty" a boli mu pridelené aj iné dôležité portfóliá či nová pracovná agenda, napísal nedávno portál Politico.
V posledných rokoch mal na starosti pobrexitové vzťahy EÚ so Spojeným kráľovstvom, Európsku alianciu pre batérie, vzťahy so Švajčiarskom a menšími nečlenskými krajinami EÚ v západnej Európe. Je tiež zodpovedný za spoločné nákupy plynu v rámci reakcie EÚ na krízu v energetike po vypuknutí vojny na Ukrajine.
