Rozpočet výrazne ovplyvňujú výdavky na dôchodky, upozorňujú kontrolóri. Schodok dosiahol štyri miliardy eur
Štátny rozpočet dosiahol ku koncu prvého polroka schodok štyri miliardy eur a medziročne tak došlo k jeho zhoršeniu o viac ako miliardu eur. Najväčšiu záťaž predstavujú výdavky Sociálnej poisťovne na starobné, predčasné, ako aj 13. dôchodky či ich valorizáciu. Už v súčasnosti je zrejmé, že rozpočtovaný transfer štátu do Sociálnej poisťovne v sume 1,6 miliardy eur nebude tento rok stačiť. V aktuálnej správe o vývoji rozpočtového hospodárenia za prvých šesť mesiacov roka to v piatok konštatoval Najvyšší kontrolný úrad.
Tlak konsolidácie
Upozornil tiež na to, že napriek pozitívnym hospodárskym vyhliadkam čelí súčasná vláda tlaku fiškálnej konsolidácie. "Kľúčové bude z pohľadu našich analytikov, odborníkov z kontrolného úradu, nájsť rovnováhu medzi nevyhnutným znižovaním deficitu a stabilizovaním verejného dlhu a významnými výdavkami pre podporu dôležitých investičných projektov. Výzvou pre vládu je taktiež prehodnotenie výdavkov pre vybrané skupiny obyvateľov, pričom čísla ukazujú, že výrazne podporovanou skupinou sú seniori, chýba pritom vyváženosť s mladými rodinami či ľuďmi, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v sociálnej pasci," zhodnotil šéf NKÚ Ľubomír Andrassy.
Analytici úradu pripomenuli, že podľa rozpočtu verejnej správy sa vláda zaviazala znížiť deficit na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2024, pričom vychádzala z predpokladu, že schodok za rok 2023 bude na vyššej úrovni 6,52 percenta HDP. Podľa štátneho záverečného účtu za vlaňajšok však dosiahol deficit len 4,9 percenta HDP, zámer znížiť ho v tomto roku o 0,5 percenta HDP tak zostáva zatiaľ nenaplnený. Očakáva sa, že skutočný deficit na konci roka bude 7,7 miliardy eur alebo 5,85 percenta HDP.
Kontrolný úrad upozornil, že výdavky na dôchodky si v tomto roku držia vysoké tempo rastu. Prispievajú k tomu hlavne predčasné starobné dôchodky, minuloročné, ako aj tohoročné valorizácie dôchodkov a 13. dôchodky. Výdavky na starobné dôchodky v 1. polroku presiahli 4,7 miliardy eur a medziročne sa zvýšili o 17 percent.
Výrazne v tomto období narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky, medziročne o 289 percent na takmer 239 miliónov eur. "V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém zvýšilo o takmer miliardu eur a pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov na úrovni 1,6 miliardy eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov roka sa z neho minulo už 81 percent," upozornil NKÚ.
Zadlžovanie v zdravotníctve
Záťaž pre verejné financie predstavuje podľa úradu aj neustále zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Za prvý polrok sa záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 160 miliónov eur na 1,18 miliardy eur. Nemocnice majú najväčšie záväzky voči Sociálnej poisťovni, a to vo výške 483 miliónov eur, ale tiež voči svojim dodávateľom v sume 374 miliónov eur.
Ako uvádzajú analytici NKÚ, výdavky Plánu obnovy a odolnosti boli v prvom polroku čerpané na úrovni viac ako 92 miliónov eur, teda 7,6 percenta z rozpočtovanej sumy. Do konca roka tak zostáva vyčerpať ešte 1,1 miliardy eur. Podľa údajov rezortu financií však má dôjsť k zintenzívneniu čerpania, ktoré sa odhaduje až na 1,5 miliardy eur.
Čerpanie eurofondov z nového programového obdobia 2021 až 2027 je podľa kontrolného úradu stále nedostatočné. Do polovice tohto roka bolo z Programu Slovensko vyhlásených 152 výziev v objeme 5,7 miliardy eur, čerpanie k tomuto termínu však predstavuje len 284,5 milióna eur alebo 2,3 percenta z celkovej alokácie.
"Prvým finančným míľnikom je koniec roka 2025, keď bude potrebné vyčerpať prostriedky v minimálnej výške 1,5 miliardy eur. Vzhľadom na menej ako 14 percent mieru plnenia plánu čerpania je zrejmé, že ak nedôjde k dynamizácii čerpania, hrozí riziko prepadu časti alokácie," varoval Andrassy. Preto je podľa neho dôležité, aby vláda spustila krízový manažment a na mesačnej báze vyhodnocovala plnenie časových, finančných aj manažérskych míľnikov čerpania eurofondov.