Céline, ktorého výročie narodenia sme si nedávno pripomenuli, opisoval nemilosrdne dušu a povahu človeka dvadsiateho storočia. Písal novátorsky, osobito, elegantne aj nevyberavo.
Nebol však zhýralým bohémom, ale lekárom, ktorý vyšiel z chudobných pomerov. Zúčastnil sa na najhroznejších bojoch prvej svetovej vojny, v ktorých bol ranený s trvalými následkami.
Dnes je považovaný za jedného z najväčších francúzskych románopiscov minulého storočia a majstrov originálneho jazyka. Cesta k tomuto uznaniu však bola plná odbočiek a zvratov.
Nikdy nebol členom žiadneho hnutia alebo súčasťou ideologických trendov – každá organizovanosť sa mu hnusila. Dodnes je opakovane vydávaný a vnímaný ako nezávislý, aj keď kontroverzný človek či autor dokazujúci silu písaného slova.
Už Célinova prvotina – obsiahly, čiastočne autobiografický román Cesta ho hlbín noci – vzbudila škandál svojím drsným štýlom i opisovaním ľudskej povahy uprostred „šialených svetových bitúnkov“.
