Ukrajina by si priala zapojiť do druhého mierového summitu predstaviteľov viac ako 150 krajín vrátane Ruska, uviedol na tlačovej konferencii ukrajinský premiér Denys Šmyhal.
Prvý summit o mieri na Ukrajine sa konal tento rok v polovici júna vo Švajčiarsku, kam Rusko nebolo pozvané, ale kde sa 80 z 92 zúčastnených krajín podpísalo pod záverečné vyhlásenie. Šmyhal by si prial, aby druhý summit o mieri nasledoval do konca tohto roka.
"Je veľmi dôležité, čo sme opakovane povedali, že pokračujeme v práci, aby sme do druhého summitu zapojili zástupcov Ruska, posadili ich za stôl a zariadili, aby sme znemožnili klamstvá a manipulácie. Ide o široký diplomatický stôl, za ktorým bude sedieť viac ako sto krajín - a my chceme, aby ich bolo ešte viac, aby ich bolo viac ako 150. Pretože za tým stolom sa ukáže, či je Rusko schopné viesť mierové rokovania, alebo toho schopné nie je," povedal Šmyhal podľa agentúry Interfax-Ukrajina.
Ukrajinský premiér tvrdí, že Rusi pri priamych rokovaniach vždy klamú, klamú, manipulujú, prekrúcajú fakty a šíria dezinformácie. „Zažili sme to počas desiatich rokov, a preto je tak dôležité je teraz posadiť za vyjednávací stôl a nedať im priestor či prostriedky na manipuláciu, klamstvá a prekrúcanie. Naším cieľom je pripraviť našich partnerov a koordinovať, čo je práca, ktorá začala na prvom summite," povedal.
Z pohľadu Kyjeva konflikt s Ruskom začal už na jar 2014, keď Moskva anektovala Krym a podľa Kyjeva tiež vyvolala povstanie separatistov v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny.
Vpádom ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 prerástol konflikt vo vojnu, v ktorej sa Ukrajina už 930 dní bráni ruskej agresii.
V súčasnosti sa podľa premiéra pracuje na desaťbodovom mierovom pláne v skupinách štátov, ktoré sa chopili tejto iniciatívy. Šmyhal očakáva, že sa v každom bode podarí nájsť spoločné riešenie, ktoré by poslúžilo ako základ spoločného vyhlásenia z druhého summitu.
Splnenie všetkých desiatich bodov mierového plánu opierajúceho sa o Chartu OSN by podľa Kyjeva malo predstavovať cestu k ukončeniu vojny, ktorú Rusko rozpútalo. Návrhy na okamžité prímerie, zmrazenie frontovej línie a následné začatie mierových rokovaní predstavujú podľa Šmyhala obyčajnú manipuláciu, ako si všetci uvedomujú.
"Je pochopiteľné prianie Ruska zmraziť frontové línie, aby mohlo obnoviť silu ruskej armády a po čase pokračovať v útoku. Ale to by znamenalo odovzdať túto vojnu ďalším generáciám. To nám nevyhovuje. Máme záujem o plnohodnotný, absolútny mier," zdôraznil Šmyhal.
Kyjev sa podľa neho usiluje o obnovenie zvrchovanosti krajiny v jej medzinárodne uznávaných hraniciach, a o členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej alianci, aby zaistil takú úroveň obranyschopnosti, ktorá by nepripustila opakovanie vojny.
"To je to, čo nás zaujíma, to je to, o čo sa usilujeme a na čom pracujeme pred druhým mierovým summitom, ktorý, ako dúfam, sa uskutoční ešte tento rok," vyhlásil predseda ukrajinskej vlády.
Na záver prvého summitu v Bürgenstocku vo Švajčiarsku na 80 krajín sveta spoločne vyzvalo, aby územná celistvosť Ukrajiny bola základom akejkoľvek dohody o ukončení ruskej agresie.
Delegácie zároveň vyzvali na návrat ukrajinských detí deportovaných Ruskom a na zapojenie "všetkých strán" do prípadného mierového procesu.
Niektorí účastníci vrátane Brazílie, Mexika, Saudskej Arábie alebo Indie sa k záverečnej deklarácii rokovaní vo Švajčiarsku neprihlásili.
Účastníci summitu označovali schôdzku vo Švajčiarsku za prvý krok na zložitej ceste k spravodlivému mieru. Niekoľko štátnikov uvádzalo, že trvalé ukončenie konfliktu nemožno dosiahnuť bez Ruska, ktoré sa na rokovaní nezúčastnilo a medzitým pokračovalo v snahe rozšíriť svoje územné zisky v susednej krajine.
Na akcii v predhorí švajčiarskych Álp sa Ukrajina snažila budovať podporu pre svoj mierový plán formulovaný už v roku 2022. Podľa Kyjeva je potrebné najskôr dohodnúť spoločné stanovisko v čo najväčšej skupine krajín bez Ruska, až potom prichádza podľa predstáv Ukrajincov do úvahy rokovanie s Moskvou.
