Najúspešnejšou slovenskou reprezentantkou na paralympiáde v Paríži je Veronika Vadovičová. Skúsená strelkyňa získala dve medaily a svoju zbierku rozšírila už na osem cenných kovov, z toho päť zlatých.
Slovensko sa najmä vďaka nej, no i striebru Radoslava Malenovského, umiestnilo v medailovej bilancii streľby na výbornom štvrtom mieste.
Vadovičová získala najprv zlato vo vzduchovke v ľahu a potom pridala aj striebro v ľubovoľnej malokalibrovke na 3×40 rán. "Som nadmieru spokojná, som veľmi rada tým dvom medailám, ktoré sa nám podarilo získať. Už viem, že budem mať pravdepodobne rozpočet aj na ďalšie štyri roky a môžem sa venovať môjmu športu tak, ako som zvyknutá. Ten tréningový proces bude pokračovať ďalej a to je asi tá najväčšia radosť," uviedla.
V Chateauroux absolvovala tri súťaže. Prvá jej nevyšla podľa predstáv, keď vo vzduchovej puške obsadila "len" 6. miesto. "Priznávam, že prvú súťaž som nezvládla ja, bola som nervózna. Dva dni predtým som mala teplotu a necítila som sa zdravotne v poriadku. Možno to bolo tým, alebo vnútorným tlakom, že chcem vyhrať a očakáva sa to odo mňa. Pritom to bola moja najsilnejšia disciplína," povedala.
Škrieť ju to však veľmi nemuselo, keďže potom sa odrazila ku skvelým výkonom: "Aj keď tá posledná disciplína bola skôr o náhode, pretože dievčatá sú na ňu špecialistky a ja som tam skôr do počtu. Tentokrát stálo šťastie pri mne. Bola tam jedna chyba, ktorá ma stála zlato, ešte v polohe kľak som strelila osmičku. Bolo teplo, šmykla sa mi ruka a dvihol sa mi kabát a tam nastala tá chyba. Som však hrdá, že som tú poslednú stojku zvládla s nadhľadom, pokojom a tak ako to máme natrénované. Toto striebro je možnože viac, ako bolo to zlato v jednoduchšej disciplíne."
Z Francúzska si tak odniesla aj kus slávnej Eiffelovej veže, z ktorej by mala byť časť v každej medaile. "Skonštatovali sme, že tieto medaily sú najkrajšie. Sú pekné, ťažké a ja rozmýšľam, či je tam naozaj ten kus Eiffelovej veže, alebo je tam iba nejaké železo," povedala.
Štyridsaťjedenročná strelkyňa získala medailu už na piatej paralympiáde, v zbierke má dokopy päť zlatých, dve strieborné a jednu bronzovú. Je tak najúspešnejšia Slovenka na letnej verzii hier, veľký význam však tomu neprikladá: "Teší ma to, ale s trénerom sme sa bavili, že na tom veľmi nezáleží, či je niekto najúspešnejší alebo na nejakom stupňovaní. Každý ma nejaký počet disciplín, niekto menej, niekto viac. Ja mám tri a predtým som mala až štyri na jedných hrách."
Na svoje úspechy je hrdá, no medaily v jej domácnosti nemajú vyhradené špeciálne miesto. Práve naopak. "Mám ich zahrabané v tom najspodnejšom šuplíku tak, aby ich nikto nikdy nenašiel. Pôjdu tam aj tieto. Asi by som sa aj bála mať ich niekde vystavené, keďže tak často cestujeme," uviedla Vadovičová, ktorá verí, že so svojím trénerom a partnerom v jednom Milanom Goleňom sa pokúsia rozšíriť medailovú zbierku aj o štyri roky: "Pokiaľ sa nominujem a nič závažné sa nestane, chcem sa zúčastniť aj na hrách v Los Angeles. Streľba je pre mňa štýl života a tým, že Milan je zároveň môj tréner aj partner, tak to máme doma 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Je to taká naša hlavná téma aj koníček."
Najskôr však príde zaslúžený oddych a minimálne na chvíľu streľbu úplne vypustí. "Určite si doprajeme dovolenku, aspoň týždeň niekde ležať, nič nerobiť a nad ničím nepremýšľať," dodala.
