Estónsko a Litva, ktoré patria k najhorlivejším zástancom Ukrajiny vo vojne rozpútanej Ruskom, v utorok kritizovali Mongolsko za to, že napriek medzinárodnému zatykaču prijalo ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ako upozornil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna, "skutočnosť, že mongolská vláda sa rozhodla (Putinovi) rozvinúť červený koberec namiesto zatknutia, silno podkopáva Medzinárodný trestný súd (ICC) a medzinárodný právny systém". Poukázal aj na to, že "Mongolsko malo historickú šancu prispieť ku koncu vojny na Ukrajine", ale premárnilo ju.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis označil rozhodnutie mongolskej vlády ignorovať zatykač ICC proti Putin za neprijateľné.
"Toto je príklad ďalšej trhliny v systéme založenom na medzinárodnom práve," dodal šéf litovskej diplomacie s tým, že Litva tlmočila svoju nevôľu aj predstaviteľom mongolskej vlády.
Minister Landsbergis dodal, že severské a pobaltské krajiny v tejto veci koordinujú spoločné vyhlásenie v rámci EÚ. "Tlak verejnosti a medzinárodného spoločenstva je jediným prostriedkom vedúcim k náprave," ozrejmil Landsbergis na margo situácie.
Medzinárodný trestný súd vydal vlani v marci medzinárodný zatykač na Putina i na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin. Zatykač znamená, že Putin by mal byť zatknutý v ktorejkoľvek krajine, ktorá uznáva rozsudky ICC.
Zatknúť Putina v roku 2023 odmietla aj Juhoafrická republika, v ktorej sa Putin plánoval zúčastniť na summite štátov BRICS. Od návštevy napokon upustil a na schôdzke ho zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Mongolsko je prvou krajinou, ktorá uznáva jurisdikciu ICC, kam Putin po ruskej invázii na Ukrajinu zavítal. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým bol ICC založený, by sa Mongolsko malo riadiť zatykačom ICC. Kremeľ však už v piatok uviedol, že sa zatknutia Putina počas jeho návštevy neobáva.
Ukrajina reagovala na Putinovu cestu do Mongolska veľmi negatívne, pričom tamojšie vedenie upozornila, že nevykonaním zatykača ICC nesie časť zodpovednosti za vojnové zločiny ruského prezidenta.
Otvorený list s výzvou mongolskej vláde na zadržanie ruského prezidenta podpísalo viac ako 50 Rusov žijúcich vo vynútenom exile. Medzi nimi je aj bývalý väzeň, politik a publicista Vladimir Kara-Murza, ktorého Rusko prepustilo z väzenia v rámci nedávnej najväčšej výmeny väzňov medzi Východom a Západom od čias studenej vojny.
Rusko neuznáva jurisdikciu ICC, pripomenul spravodajský web LRT.
