Za dva dni očkovania proti obrne dostalo prvú dávku v centrálnej časti Pásma Gazy asi 160-tisíc detí, informoval v pondelok Detský fond OSN. Dnes zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie podľa Reuters uviedol, že vakcínu za dva dni dostalo viac detí, ako bolo v pláne.
Izrael, ktorý na tomto palestínskom území vedie od októbra vojnu s teroristickým hnutím Hamas, povolil očkovanie proti obrne po tom, ako sa tam v auguste potvrdil prvý prípad detskej obrny za 25 rokov. Očkovanie umožňujú šesťhodinové lokálne pauzy v bojoch.
Izrael súhlasil s tromi dňami prestávok v bojoch, ktoré sa začali v nedeľu v centrálnej časti Pásma Gazy a pokračovať majú na juhu a na severe.
Pri nich chcú organizácie OSN a mimovládne organizácie podať vakcínu viac ako 640-tisíc deťom mladším ako 10 rokov. Do Gazy bolo doručených na 1,2 milióna dávok vakcíny, očakáva sa ďalších asi 400-tisíc. Každé dieťa by malo dostať po štyroch týždňoch ešte druhú dávku.
"Niekoľko desaťročí táto choroba v Gaze nebola. A teraz, kvôli vojne, sa vrátila, "povedal podľa OSN jeden z otcov, ktorý priniesol svoje dieťa na očkovanie.
To sa vykonáva v zdravotníckych centrách, ale aj v školách či miestach, kde humanitárne organizácie distribuujú vodu a jedlo. Očkovanie ocenila aj matka troch malých detí, ktorá do strediska prišla na povoze ťahaným oslom. Strach z choroby prevládol pred obavami z cesty z "humanitárnej zóny", v ktorej táto žena ako stovky tisíc ďalších teraz žije.
Takzvané humanitárne zóny sú podľa OSN preplnené ľuďmi, troskami budov i odpadkami, a ani tam nie je vždy bezpečné. Ľudia prebývajú v stanoch, nemajú dosť pitnej vody ani jedla a šíria sa infekčné choroby.
Niektoré médiá s odvolaním sa na humanitárnych pracovníkov už mesiace opisujú, že sa tam hromadia odpadky a namiesto toalety sú využívané diery v krajine. Organizácia Oxfam v júli uviedla, že Izrael v Pásme Gazy od októbra zničil 70 percent kalových čerpadiel a všetky čističky odpadových vôd.
"Humanitárna" zóna sa stále zmenšuje, povedal koncom augusta Sam Rose z úradu OSN pre palestínskych utečencov UNRWA. "Teraz je to asi 11 percent územia Pásma Gazy," dodal s tým, že ide o oblasti bez infraštruktúry. Ľudia stavajú stany na plážach či medzi troskami zničených budov.
Očkovacia kampaň zatiaľ pokračuje podľa plánu, uviedla Louise Wateridgeová z UNRWA. "Humanitárny pokoj zbraní zatiaľ trvá, ale uvidíme, ako to pôjde ďalej," dodala.
Dočasné pauzy však nie sú riešením katastrofálnej humanitárnej situácie, povedal americkej televízii ABC pediatr John Kahler z mimovládnej organizácie MedGlobal, ktorá sa podieľa na očkovaní v Gaze. "Ukázalo sa, ako vojna zničila zdravotnícky systém v Pásme Gazy. Ale tiež sa ukázalo, že je možné, aby sa obe strany na niečom aspoň dočasne dohodli, "dodal.
Vojna v Gaze sa začala vlani 7. októbra teroristickým útokom Hamasu na Izrael, ktorý v odvete začal masívne bombardovanie tohto palestínskeho územia a neskôr pozemnú operáciu.
Armáda najprv vyzývala palestínskych civilistov, aby sa evakuovali na juh. Do oblasti Rafáhu pri egyptských hraniciach sa tak presunula väčšina z asi 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy. V máji, keď Izraelčania napriek výzvam medzinárodného spoločenstva začali rozsiahlu operáciu aj v Rafáhu, začala armáda posielať civilistov severozápadne k pobrežiu.
Pokyny na evakuácie, ktorých armáda len v auguste vydala v centrálnej časti Pásma Gazy asi 15, výrazne sťažujú už tak zložitú humanitárnu pomoc. "Vždy, keď vydajú evakuačný pokyn, musíme zastaviť prácu, pretože naše zariadenia sú veľmi často v oblastiach, ktoré sa majú evakuovať," uviedla koncom augusta Wateridgeová z UNRWA.
Izrael po útoku Hamasu uvalil na Pásmo Gazy blokádu, po niekoľkých týždňoch začal umožňovať po kontrole vjazd kamiónov s humanitárnou pomocou.
Tú ale mimovládne organizácie aj úrady OSN dlhodobo označujú za nedostatočnú. V januári a marci vyzval aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu Izrael, aby do Gazy púšťal pomoci viac.
Izraelský vládny úrad COGAT v pondelok uviedol, že do Pásma Gazy sa v ten deň dostalo 208 kamiónov s humanitárnou pomocou. Pred vojnou, keď už táto oblasť tiež humanitárnu pomoc potrebovala, sa do Gazy dostávalo na 500 kamiónov s pomocou denne. Izrael od mája, keď obsadil prechod Rafáh, ovláda všetky prechody a tvrdí, že pomoc je dostatočná. Kamióny s pomocou sa ale často hromadia tesne za hranicou, pretože ich kvôli bojom nemožno bezpečne dopraviť k potrebným. Chýba tiež palivo a vodiči ochotní riskovať cestu, jednak kvôli bojom, ale aj kvôli rabovaniu konvojov.