Od vypuknutia druhej svetovej vojny, zatiaľ najväčšieho a najrozsiahlejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, uplynie v nedeľu 1. septembra 85 rokov. Vtedy nacistické Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny zaútočilo na Poľsko.
Koncom 30. rokov 20. storočia sa už nacistické Nemecko, na čele s ríšskym kancelárom Adolfom Hitlerom, netajilo svojím úmyslom dosiahnuť ovládnutie Európy vojenskou cestou. Systematicky podporovalo profašistické sily v Rakúsku či v bývalom Československu, ktoré sa po podpísaní Mníchovskej dohody z 30. septembra 1938 rozpadlo.
"22. augusta sa Hitler pred generalitou Wehrmachtu vyjadril jednoznačne: ´Rozpútanie konfliktu bude sprevádzať vhodná propaganda. Dôveryhodnosť je nepodstatná, právo je na strane víťaza´. V tom čase už prebiehali prípravy na predstierané prepadnutie nemeckej rozhlasovej stanice v pohraničnom meste Gleiwitz (ležiacom vtedy na území Nemeckej ríše). 10. augusta 1939 nariadil Reinhard Heydrich, šéf Bezpečnostnej služby ríšskeho vodcu SS, známej pod skratkou SD, SS-Sturmbannführerovi Alfredovi Naujocksovi, aby uskutočnil fingovaný útok na rozhlasovú stanicu v Gliwiciach a aby to vyzeralo tak, že útočníci sú Poliaci," objasnil Michal Schvarc z Oddelenia dejín 20. storočia Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Naujocks mal s podobnými akciami skúsenosti. Na začiatku roku 1935 sa podieľal na likvidácii politického oponenta nacistického režimu Rudolfa Formisa v Slapoch pri Prahe.
Pohraničné oblasti obývané nemeckou menšinou sa už predtým pripojili k Nemeckej ríši a prvá Československá republika (1918-1938) sa rozpadla na Protektorát Čechy a Morava a vojnovú Slovenskú republiku (1939-1945). Tá na čele s prezidentom Jozefom Tisom patrila k spojencom hitlerovského Nemecka.
"Hitler vo svojej expanzívnej politike v stredoeurópskom priestore potreboval Poľsko vyradiť ako mocenský faktor. Preto po likvidácii Česko-Slovenska v marci 1939 obrátil pozornosť na svojho východného suseda. Už 8. marca 1939 vyslovil nacistický diktátor požiadavku ´vojenského riešenia poľskej otázky´. Od tohto momentu sa nemecko-poľské vzťahy začali rapídne zhoršovať. Svojimi jednostrannými krokmi sa postaral o to najmä Berlín. Ultimatívne žiadal opätovné pripojenie Gdanska a tzv. poľského koridoru a ponúkal ako kompenzáciu nedávno z Hitlerovej vôle vytvorený Slovenský štát. Varšava to prirodzene odmietla,“ uviedol Schvarc.
O 4:45 zaútočilo Nemecko 1. septembra 1939 bez vyhlásenia vojny na Poľsko. Tomuto aktu predchádzala rozsiahla propaganda, ktorou sa Hitler snažil presvedčiť európske mocnosti o oprávnenosti útoku na Poľsko. Príslušníci SS dokonca zinscenovali porušenie hraníc zo strany Poľska, ktoré sa stalo zámienkou k útoku nemeckej armády.
Nemecké vojenské jednotky zaútočili z vojnovej lode Schleswig-Holstein na polostrov Westerplatte v Gdanskej zátoke v Baltickom mori a ešte krátko predtým sa terčom ich útoku stal aj most v poľskom Tczewe v Pomoranskom vojvodstve.
Hitler následne na zasadnutí ríšskeho snemu zvolaného v predpoludňajších hodinách oznámil, že nemecká armáda (Wehrmacht) začala "aktívnu obranu" a nastúpila do "protiútoku". Súčasne vyhlásil zákon o znovupripojení Gdanska k Nemecku.
Jediným spojencom Nemecka, ktorý po jeho boku zaútočil na Poľsko bola vojnová Slovenská republika. Na stranu Nemecka sa pripojila s vidinou získania území na Orave a Spiši, ktoré po Mníchovskej dohode pripadli Poľsku. Slovenská armáda počas ťaženia zaznamenala 18 mŕtvych, viac ako 40 zranených a 11 nezvestných vojakov.
Britské ministerstvo zahraničných vecí už 1. septembra 1939 žiadalo Nemecko, aby zastavilo útočné akcie. Nasledujúci deň 2. septembra Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a 3. septembra obidve veľmoci vypovedali Nemecku vojnu.
Vojna o Poľsko trvala do prelomu septembra a októbra. Poľská metropola Varšava vzdorovala nemeckým jednotkám do 27. septembra a 29. septembra bola dobytá pevnosť Modlin. Posledných 180 poľských vojakov sa na polostrove Westerplatte v Gdanskej zátoke bránilo do 7. októbra.
Po dobytí celého polostrova už nacistické Nemecko ovládlo Poľsko až na jeho východnú časť s rozlohou 200-tisíc kilometrov štvorcových, obývanú Ukrajincami, Bielorusmi a Poliakmi.
Tú obsadil Zväz sovietskych socialistických republík na základe paktu Molotov-Ribbentrop, ktorý podpísali 23. augusta 1939 ministri zahraničných vecí ZSSR a Nemecka, Viačeslav Molotov a Joachimom von Ribbentrop. Sovietska Červená armáda však prekročila východné hranice Poľska už 17. septembra 1939.
Po ovládnutí Poľska sústredilo Nemecko svoju pozornosť na západ. V apríli a máji 1940 jednotky Wehrmachtu zaútočili na Dánsko, Nórsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko.
Po vstupu Taliansko do vojny na strane Nemecka, sa vojnové dianie presunulo aj na východ Európy, na Balkán a do Grécka. Boje sa rozpútali aj na severe Afriky. V júni 1941 zaútočilo Nemecko napokon aj na samotný a v prvých momentoch zaskočený Sovietsky zväz.
Do svetovej vojny prerástla po útoku japonského letectva na americkú námornú základňu Pearl Harbor 7. decembra 1941, po ktorom vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké.
Koncom roku 1941 stroskotal Hitlerov plán bleskovo poraziť ZSSR. Obrat vo vojne nastal po bitke pri Stalingrade vo februári 1943, keď Wehrmacht zaznamenal obrovské straty. Zároveň sa sformovala protihitlerovská koalícia (USA, Spojené kráľovstvo) aj na západe, ktorej spolupráca vyústila do vylodenia v Normandii 6. júna 1944.
Obkľúčené Nemecko napokon kapitulovalo 8. mája 1945, čím sa skončila vojna v Európe. V Ázii sa bojovalo do 2. septembra 1945, keď kapitulovalo Japonsko.
Druhej svetovej vojny sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa bojovalo v Európe, severnej Afrike, v Atlantiku, Oceánii či v južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov.
Vojna si vyžiadala takmer 60 miliónov obetí, z toho veľkú časť tvorilo civilné obyvateľstvo. Tragickými kapitolami vojny boli napríklad holokaust, ktorému za obeť padlo takmer 6 miliónov Židov, alebo zhodenie atómovej bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945.
