Každému sa to niekedy stalo. Uviazli sme na niekoľko hodín v pokazenom vlaku alebo sme kvôli chybe v systémoch zostali trčať na letisku.
V takej chvíli si môžeme spomenúť na astronautov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Sunitu Williamsovú a Barryho Wilmorea, ktorí sú v rámci svojej pôvodne osemdňovej misie už viac ako dva mesiace na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Zdá sa, že kozmická loď, ktorá ich tam dopravila, úplne nový Starliner od spoločnosti Boeing, ich možno nebude schopná bezpečne dopraviť späť na Zem.
Problémy s niekoľkými tryskami Starlineru na brífingu 7. augusta podrobne popísali vedúci predstavitelia NASA. V pohonnom systéme lode sa objavili úniky paliva a časť trysiek sa vypla.
Aj napriek rozsiahlemu testovaniu na Zemi sa technikom stále nedarí pochopiť príčiny problému. Testy na orbite medzitým ukázali, že vo vesmíre teraz trysky fungujú dobre, čo však spôsobilo ešte väčší zmätok.
Kým technici nebudú mať istotu, že pohonný systém funguje bezchybne, návrat v Starlinere sa pre Williamsovú a Wilmorea zdá veľmi nepravdepodobný. Konečné rozhodnutie nepadlo, jedným z možných riešení je poslať kozmickú loď späť na Zem s autopilotom, bez astronautov.
„Máme na pamäti, že niekedy budeme musieť Butcha a Suni priviezť domov,“ povedal s odkazom na prezývky astronautov šéf vesmírnej prevádzky NASA Ken Bowersox.
Návrat na Zem však možno nejaký čas potrvá. Pokiaľ sa Starliner vráti prázdny, NASA plánuje s dvoma astronautmi vyslať štvormiestnu loď Crew Dragon od spoločnosti SpaceX. Williamsová a Wilmore by na stanici zostali do februára 2025 a vrátili sa s nimi.
„Kým sú hore, máme tam ďalšiu pomoc, môžu viac pracovať, ale tiež spotrebujú viac materiálu a zásob,“ povedal podľa BBC Bowersox.
Väčšina ľudí by bola zo zrušeného letu alebo niekoľkodňového oneskorenia naštvaná alebo frustrovaná. Astronauti však patria medzi jedných z najlepšie vycvičených profesionálov a sú pripravení takmer na všetko. „Riskovať je našou profesiou. Snažíme sa riziká zmierniť, ale cesty do vesmíru sa bez nich nezaobídu,“ povedal Glover.
O úspechu vesmírnej stanice a odbornosti všetkých, ktorí na misiách pracujú, veľa vypovedá, že sa podobné dramatické situácie odohrávajú len zriedka. Netreba zabúdať, že ľudia vo vesmíre nepretržite žijú a pracujú už od novembra 2000.
Súčasná situácia však nie je bezprecedentná a mohla by byť oveľa horšia. Keď sovietsky kozmonaut Sergej Krikaljov v máji 1991 cestoval na vesmírnu stanicu Mir, predpokladal, že na obežnej dráhe strávi niekoľko mesiacov.
Prvé týždne misie išli podľa plánu, následne sa však na Zemi začala rozpadať Krikaljova vlasť. V auguste sa v uliciach Moskvy objavili tanky, keď sa komunistickí zástancovia tvrdej línie pokúsili o puč proti sovietskemu vodcovi Michailovi Gorbačovovi.
„Moja žena vtedy pracovala v riadiacom stredisku, kde sa o nás báli a my sme sa báli o nich,“ spomenul Krikaljov. O štyri mesiace neskôr sa Sovietsky zväz zrútil, a hoci zásobovacie misie neustali, panovali pochybnosti o tom, či sa Krikaljov a jeho kolega Alexander Volkov budú môcť vrátiť.
Sovietske miesto pre štart a pristátie sa teraz nachádzalo v novo nezávislom Kazachstane, čo znamenalo, že ruská vláda musela vyjednať dohodu o zachovaní svojho kozmického programu. Po takmer ročnom pobyte na obežnej dráhe sa nakoniec kozmonauti vrátili do svojej novej vlasti, do Ruska.
Situácia sovietsko-ruských astronautov jasne ukazuje, že ohľadom osudu Williamsovej a Wilmorea nie je potrebné panikáriť. Podobné situácie navyše budú takmer určite nastávať aj v budúcnosti, najmä s tým, ako sa budú kozmické lode stále zdokonaľovať a misie budú smerovať k Mesiacu a ďalej.
