Na Slovensku bolo vlani chudobou ohrozených 17,6 percenta, a teda 943-tisíc ľudí, je to najviac ľudí za posledných osem rokov, ukázal európsky prieskum EU SILC. Výrazne pritom začala chudoba narastať s príchodom pandémie. Čo všetko sa podpisuje pod jej rast, sme sa rozprávali so sociologičkou Zuzanou Kusou zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa výskumne venuje chudobe.
Keď porovnáme súčasnú situáciu chudoby na Slovensku s obdobím pred pandémiou, aké sú rozdiely?
Riziko chudoby narástlo tak v celkovej populácii, o 2,3 percentuálneho bodu, ako aj v skupine detí do 18 rokov, dokonca o 5,1 percentuálneho bodu. Je to dôsledok obmedzenej možnosti práce v danom období a toho, že poskytované peňažné kompenzácie nepostačovali na ochranu domácností pred nárastom chudoby.
Prispela pandémia k prehlbovaniu existujúcej chudoby a vzniku novej chudoby?
Podľa mňa ani nie tak pandémia, ako nárast cien, teda inflácia. Dáta sú za posledné roky alarmujúce. Veľmi sa znehodnotili príjmy a zoslabla najmä kúpyschopnosť domácnosti.
Inflácia a zvýšenie životných nákladov za posledné obdobie majú teda väčší negatívny vplyv na ľudí?
Vysoký nárast cien a inflácia sa nemusí výrazne prejaviť v náraste príjmovej chudoby, keďže u časti, ale nevieme u ako veľkej časti, populácie rástli aj pracovné príjmy a tiež v roku 2022 sa schválila úprava výšky detských prídavkov a daňového bonusu.
Môže sa však prejaviť v náraste populácie, ktorú postihujú rôzne formy materiálnej a sociálnej deprivácie, napríklad nemožnosť si dožičiť aspoň každý druhý deň mäsité či iné výdatné jedlo či neschopnosť uhrádzať nečakané výdavky, v sume zhruba 400 eur. Táto neschopnosť je inak na Slovensku tradične vysoká, podľa posledného zisťovania viac ako dvojnásobná voči podielu populácie v riziku príjmovej chudoby.
Ako by mohla vyzerať efektívna štátna politika a sociálne programy na riešenie problémov chudoby na Slovensku?
Chudobou najviac trpia deti. Je vedecky dokázané, že nedostatky vo výžive, neistota a stres každodenného života v núdzi môže najmenšie deti fatálne poznačiť na celý život, a to nielen telesne: zabrzdí rozvoj ich rozumových a tiež citových schopností a zníži tak ich prospievanie v škole a šance nájsť si neskôr dobre platenú a zaujímavú prácu.
Deti sú aj početne najohrozenejšou demografickou skupinou, aj keď to v politickom diskurze vyzerá inak, podiel detí v riziku chudoby je výrazne vyšší ako podiel seniorov v riziku chudoby.
Príjmová chudoba detí sa znižuje predovšetkým dávkami rodinnej politiky, teda detskými prídavkami, podporou rodičov starajúcich sa o deti v predškolskom veku, a tiež podporou fyzickej a finančnej dostupnosti služieb pre rodiny s deťmi
Aké sú regionálne rozdiely v miere chudoby a jej najčastejších príčinách na Slovensku?
Regionálne rozdiely v podieloch populácie ohrozenej chudobou sú veľké a neklesajú. Dá sa povedať, že nožnice medzi mierou chudoby v Bratislavskom kraji na jednej strane a Banskobystrickým a Prešovským krajom na druhej strane sa skôr ešte viac otvárajú.
Rozdiely súvisia so štruktúrou ponuky pracovných príležitostí. V Bratislavskom a tiež Trnavskom kraji je oveľa viac pracovných možností a tiež lepšie platených ako na strednom a východnom Slovensku. To, že chudoby nie je v Prešovskom a ďalších krajov viac, je skôr výsledkom pracovnej migrácie, teda toho, že jeden či viac dospelých členov domácnosti odchádza za prácou do zahraničia a tak zlepšuje živobytie domácnosti. Daňou za to je jeho neprítomnosť v rodine, čo neraz vyvoláva citové či iné strádanie.
Ako sa dá predísť zvýšeniu chudoby v budúcnosti v prípade podobných krízových situácií?
Dôležitá je na jednej strane podpora možností domácností zabezpečiť si príjem prácou - teda podpora pracovných príležitostí, podpora zvyšovania kvalifikácie obyvateľstva a na druhej strane sú to sociálne transfery, teda rôzne formy finančnej podpory domácností, ktoré nemajú dostatočný príjem alebo si ho nemôžu zabezpečiť pre starostlivosť o členov domácnosti, pre chorobu či zdravotné postihnutie.
Mimoriadne dôležitá je podpora dostupnosti bývania - aby sa ľudia mohli sťahovať za prácou do oblastí, kde práca je. A tiež dopravy. V mnohých chudobnejších okresoch je veľmi riedka verejná doprava, ktorá ľuďom napr. vziať prácu na zmeny a podobne. Takéto opatrenia sú však značne nákladné a štáty, ktoré majú vysoký deficit verejných financií sú často nútené vzdať sa zámerov zaviesť takéto politiky.
Pomáha indikátor EU SILC monitorovať chudobu a sociálne vylúčenie v Európskej únii?
Najpoužívanejším a pre členské štáty EÚ záväzným indikátorom, ktorý sa používa pri posudzovaní sociálnej situácie, je miera rizika príjmovej chudoby. Miera rizika príjmovej chudoby je vyjadrená podielom osôb, ktoré žijú v domácnostiach s celkovým príjmom nižším ako 60 percent ekvivalentného mediánového príjmu. Tento indikátor nehovorí priamo o tom, či a ako nízke príjmy ovplyvňujú kvalitu života, ale naznačuje, že nízke príjmy prinášajú riziko prežívania chudoby.
Každoročné zisťovanie príjmov a životných podmienok EU SILC, ktoré je od roku 2004 pre nás záväzné rovnako ako pre všetky členské a pridružené či kandidujúce štáty EÚ, zisťuje aj intenzitu práce dospelých členov domácností a v kombinácii týchto troch ukazovateľov vytvára index podielu obyvateľstva v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Dôležité je však to, že zisťovanie EÚ SILC má slúžiť ako kontrolné zrkadlo pre štáty a ich verejnosť, ktoré ukazuje, ako sa im darí plniť ich záväzky znižovať chudobu a či sú použité nástroje - sociálne transfery, teda dávky rodinnej a sociálnej politiky, politiky podpory zamestnanosti dostatočne účinné.
Veronika Mokráňová
