Miera inflácie v eurozóne v júli zrýchlila na 2,6 percenta z júnového tempa 2,5 percenta, uviedol vo svojom rýchlom odhade štatistický úrad Eurostat. Je to prekvapivý výsledok, analytici totiž čakali zmiernenie inflácie. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje.
Najvyššiu infláciu v eurozóne malo v júli Belgicko, a to 5,5 percenta, nad troma percentami bola inflácia v Estónsku (3,5 percenta), Holandsku (3,5 percenta) a Chorvátsku (3,4 percenta). Naopak najnižšiu infláciu Eurostat registroval vo Fínsku (0,6 percenta) a v Lotyšsku (0,8 percenta). Slovensko malo podľa odhadu infláciu vo výške 2,9 percenta.
Eurostat očakáva, že k celkovej medziročnej inflácii v júli prispeli najviac služby. Inflácia u nich dosahuje štyri percentá, zatiaľ čo v júni to bolo 4,1 percenta. Ďalšia je kategória potraviny, alkohol a tabak s mierou inflácie 2,3 percenta v porovnaní s júnovou hodnotou 2,4 percenta. Inflácia u energií potom predstavovala 1,3 percenta, zatiaľ čo v júni to bolo 0,2 percenta.
Inflácia v eurozóne tak stále zostáva nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Tá predvlani v júli začala zvyšovanie úrokových sadzieb s cieľom dostať infláciu pod kontrolu, vlani v októbri však zvyšovanie úrokov prerušila. Odvtedy držala svoju základnú úrokovú sadzbu na 4,50 percenta, až tento rok na začiatku júna sa Rada guvernérov podľa očakávania rozhodla znížiť úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Základná sadzba sa tak dostala na 4,25 percenta.
Niektorí zástupcovia Európskej centrálnej banky považovali júnové zníženie sadzieb za unáhlený krok. Zdôvodňovali to tým, že sa pokrok v znižovaní inflácie na dvojpercentný cieľ zastavil. Šéfka ECB Christine Lagardeová potom vyjadrila opatrnosť, pokiaľ ide o ďalšie znižovanie úrokových sadzieb.
