Pri kúpe jazdených áut sa mnohí potencionálni záujemcovia obzerajú pochopiteľne po vizuálnom a technickom stave vozidla, pričom veľkú pozornosť prikladajú aj na porciu najazdených kilometrov. Teoreticky platí, že čím menej toho model „nabehal“, v o to lepšom stave musí predsa byť. Je to však vždy pravda? Určite nie.
Kľúčovejšie je pri výbere správnej jazdenky skôr údržba a starostlivosť predchádzajúceho majiteľa. Automobil totiž môže mať najazdených 100-tisíc kilometrov, no ak behom svojho života videl výmenu oleja iba sporadicky, problémy sa riešili až v krajnej núdzi a preventívne servisné akcie predchádzajúcemu majiteľovi ani len nenapadali, potom môže byť model v oveľa horšom stave než kúsok s nájazdom 200-tisíc kilometrov a skutočne príkladným servisovaním.
Aj preto je dôležité si pri výbere dôkladne preveriť históriu vyhliadnutého vozidla a ideálne potom nájsť exemplár, ktorého pôvod a predchádzajúca starostlivosť je dobre známa, prípadne bol model v rukách jediného a to veľmi pedantného majiteľa. Pre ďalšiu životnosť jednotlivých dielov to môže byť totiž smerodajnejšie, než pohľad na počítadlo najazdenej vzdialenosti.
A aká porcia kilometrov je už vlastne príliš veľa? Stotisíc kilometrov, dvestotisíc kilometrov alebo dokonca tristotisíc kilometrov? V tom sa zrejme bude názor každého motoristu diametrálne líšiť. No čo tak viac ako sedem miliónov? Práve takú hranicu minulý rok prekonal raritný Mercedes W123 „Piano“ z Kanárskych ostrovov. Slúži tam ako taxík s denným nájazdom asi 700 kilometrov.