Postoj amerického prezidenta Joea Bidena k Ukrajine bol formovaný hlbokým záväzkom k transatlantickému spojenectvu medzi Spojenými štátmi a Európou. Niektorí Európania sa obávajú, že Biden je v tomto ohľade jedným z posledných svojho druhu, napísal dnes denník The New York Times.
Európski predstavitelia na Bidena spoliehali, že ich vykoná najtemnejšími dňami kontinentu za posledné desaťročia. Keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, našli v ňom akéhosi pastiera, ktorý s nimi pracoval na tom, aby sa zjednotili za Kyjevom, a formoval reakciu na ruskú agresiu.
Biden naliehal na svojich európkych kolegov, aby na Rusko rýchlo uvalili sankcie, a jeho administratíva im poskytla odborné znalosti o tom, ako to urobiť v koordinácii so Spojenými štátmi.
Biden tiež naliehal na svojich spojencov z Európy, aby sa spojili, pokiaľ ide o obranu, a zaviazali sa k vyšším výdavkom na NATO. Povzbudzoval ich tiež k tomu, aby sa pripojili k jeho naratívu o tom, že sú súčasťou neohrozenej, zásadovej skupiny krajín, ktoré sa stavajú za demokraciu proti stále rastúcim hrozbám.
Pre európskych lídrov, ktorých Rusko považuje za agresora, ktorý sa usiluje o pohltenie Ukrajiny a predstavuje skutočnú výzvu pre bezpečnosť ich kontinentu - a to je väčšina z nich - bol Biden osobou, ktorej treba načúvať a nasledovať jej príklad.
Po Bidenovom oznámení, že sa tento rok nebude uchádzať o znovuzvolenie, môžu európski lídri pocítiť istú úľavu. Biden by tým snáď mohol zlepšiť šance na porážku republikánskej kandidátky bývalého prezidenta Donalda Trumpa a J. D. Vance a zabrániť celkovému pretvoreniu bezpečnostnej pozície Európy a úlohy, ktorú v nej budú mať Spojené štáty.
Uvedomujú si však tiež, že Biden bol jedným z posledných svojho druhu: americkým politikom, ktorý bol pevnou súčasťou toho, čomu sa v zahraničnopolitických kruhoch hovorí atlanticizmus alebo transatlanticizmus: presvedčenie, že obe strany Atlantického oceánu, Spojené štáty a Európa, patria k sebe v hlbokom spojenectve.
"V Európe panuje presvedčenie, že Biden bol posledným tradičným transatlanticistom, čo je značka amerického politika, ktorá je dnes oveľa vzácnejšia," uviedol Camille Grand, odborník na obranu z think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy, ktorý bol zástupcom generálneho tajomníka NATO.
Trump a Vance uviedli, že chcú prehodnotiť vzťah medzi Spojenými štátmi a NATO a americké príspevky do aliancie. Éra európskej bezpečnosti sponzorovanej Spojenými štátmi by sa podľa nich mohla chýliť ku koncu. Trump tiež vyhlásil, že si želá rýchly koniec vojny na Ukrajine, čo by pravdepodobne znamenalo stratu územia v prospech povzbudeného Ruska.
Európa by tak stála pred ťažkou dilemou. Mohla by sa prispôsobiť Trumpovej dohode a ustúpiť od svojich sľubov podporiť Ukrajinu v jej boji s Ruskom. Alebo by mohla pokračovať bez Spojených štátov a sama sa ujať podpory Ukrajiny. Nie je ani zďaleka jasné, či majú Európania na to vôľu a zdroje.
Ukrajinci to s napätím sledujú. Počas posledného roka, keď sa blížili americké prezidentské voľby, sa politika USA voči Ukrajine mierne zmenila, poznamenal Grand. Takže v určitom zmysle už bola pripravená pôda pre prípadnú zmenu amerického angažmánu.
"Prezident Biden bol v otázke členstva Ukrajiny v NATO veľmi opatrný, čo vyvolalo frustráciu u najväčších priateľov Ukrajiny v Európe," povedal Grand. "Na dodávku niektorých obranných systémov bolo treba veľa tlačiť a niekedy sa Európania dokonca ujali vedenia," dodal.
Všeobecne sa pripúšťa, že budúci demokratický kandidát na prezidenta by mohol zmierniť podporu, ktorú Biden Ukrajine doteraz ponúkal. Niet však pochýb, že Bidenovo odstúpenie vnieslo ďalšiu neistotu do volieb, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri určovaní budúcnosti Ukrajiny.
Zvraty v americkej prezidentskej kampani naznačujú, že krajina vstúpila do " predĺženého obdobia politického boja", ktoré by mohlo každého budúceho prezidenta, dokonca aj demokrata, zaviazať k tomu, aby sa sústredil na domáce otázky a zahraničnú politiku vrátane Ukrajiny, odsunul na vedľajšiu koľaj, povedal ukrajinský vojenský expert Oleksandr Krajv. "Spojené štáty sa budú zaoberať svojimi vlastnými problémami," dodal.
Medzi Európanmi, ktorí sa obávajú druhého funkčného obdobia Trumpa, však bolo Bidenovo rozhodnutie odstúpiť a podporiť viceprezidentku Kamalu Harrisovú tiež privítané s určitou úľavou.
"V čase veľkých obáv väčšiny európskych kruhov z vyhliadky na ďalšie Trumpovo prezidentstvo bude správa o odstúpení Bidena určite prijatá pozitívne, čiastočne preto, že v sebe skrýva potenciál oživiť vyhliadky na víťazstvo demokratov, ale aj preto, že Harrisovej tím je pozoruhodne transatlantický," povedal Ian Lesser, šéf bruselskej pobočky think-tanku German Marshall Fund.
"Až na niektoré výnimky hľadajú lídri predvídateľnosť zo strany Washingtonu v oblasti obchodu a obrany. Brusel bude v dôsledku tohto rozhodnutia hľadať kontinuitu, "dodal.
