Americká Demokratická strana má po bezprecedentnom odstúpení prezidenta Joea Bidena z kampane necelý mesiac na to, aby vybrala nového kandidáta do novembrových prezidentských volieb. Podľa komentátorov pri tom potrebuje nájsť strednú cestu medzi okamžitou "korunovacou" náhradníka a chaotickou voľbou. Biden medzitým zostáva na čele Spojených štátov a uviedol, že to tak bude až do konca jeho mandátu v januári 2025.
Biden boj o znovuzvolenie vzdal v neskorej fáze kampane, keď už do procesu nemôžu zasiahnuť voliči demokratov. Výber straníckeho kandidáta majú teraz v rukách štyri tisícky delegátov zo všetkých štátov USA, z ktorých mala drvivá väčšina na základe výsledkov primárok podporiť nomináciu Bidena.
Po jeho odchode z kampane majú pri voľbe kandidáta voľné ruky, pričom nemajú žiadny precedens z dejín USA, ktorý by mohli aplikovať, uvádzajú americké médiá. Biden v nedeľu vyhlásil, že demokratov by mala vo voľbách zastupovať jeho viceprezidentka Kamala Harrisová, to však pre delegátov nie je záväzné.
Harrisová ihneď oznámila, že sa o nomináciu na prezidenta usiluje, a začala vyjednávať so straníckymi aktérmi na rôznych úrovniach. V médiách sa predtým špekulovalo o niekoľkých ďalších potenciálnych kandidátoch, najmä z radov guvernérov Demokratickej strany, nikto z nich sa však v nedeľu do súboja neprihlásil. Niektorí dokonca podporili Harrisovú, ktorá je tak zatiaľ jasnou favoritkou.
Demokrati o svojom kandidátovi rozhodnú najneskôr na nominačnom zjazde, ktorý sa uskutoční v Chicagu od 19. do 22. augusta. Predseda strany Jaime Harrison ale minulý týždeň avizoval, že hlasovanie delegátov príde už medzi 1. a 5. augustom, teda najneskôr o dva týždne. O termíne by mohol príslušný stranícky orgán definitívne rozhodnúť na zasadnutí ohlásenom na stredu.
"Dilema pre demokratov tkvie v tom, ako podporiť Harrisovú v procese, ktorý je vnímaný ako otvorený a férový... ale nezvrhne sa v chaos a spory," komentoval situáciu denník The Washington Post.
Za proces, ktorý by preveril kandidátov, namiesto rýchlej "korunovácie" sa bezprostredne po Bidenovom rozhodnutí prihovárali aj ďalší komentátori. Napríklad časopis The Economist vo svojej analýze uviedol, že demokrati by mali hľadať "krehkú rovnováhu medzi rýchlym rozhodovaním, udržiavaním jednoty a najlepším možným kandidátom". Bidenovou "poslednou povinnosťou" pri tom podľa tohto článku je pomôcť svojej strane tohto kandidáta nájsť.
Prezident po odstúpení z kampane čelí výzvam republikánov, aby sa vzdal aj funkcie hlavy štátu. Podľa denníka The New York Times sa takýto vývoj nezdá pravdepodobný, ibaže by sa zdravotný stav 81-ročného šéfa Bieleho domu dramaticky zhoršil.
Vo svojom nedeľnom vyhlásení o konci kandidatúry Biden uviedol, že sa bude v zostávajúcich šiestich mesiacoch funkčného obdobia "zameriavať výhradne na výkon mojich prezidentských povinností". Podľa The New York Times sa dá očakávať, že sa bude snažiť "upevniť úspechy v domácej politike a usmerňovať vojny v Európe a na Blízkom východe".
