Vaša fabrika sa v rokoch 2019 až 2021 pohybovala v zisku na úrovni päť až desať miliónov eur. Následne prišiel dobrý rok, keď ste zarobili približne 107 miliónov eur a vlani ste sa prepadli do straty takmer 27 miliónov eur. Čím bol tento značný výkyv spôsobený?
Z mojej pozície môžem hodnotiť situáciu Dusla Šaľa za posledných 11 rokov, odkedy som generálnym riaditeľom. Za celé obdobie platí, že sme na trhu, kde ceny určujú zákazníci. Je to teda trh kupujúceho a my sa pohybujeme s nejakou drobnou ziskovou maržou. Ak sa totiž pozriete na náš obrat, ktorý je stabilne na úrovni pol miliardy eur a zisk je v jednotkách miliónov eur, tak vám vyjde pomerne nízke percento ziskovosti.
Po covidovej a energetickej kríze, keď sa začali uplatňovať sankčné balíčky voči Ruskej federácii, abnormálne stúpol dopyt po hnojivách, ktorý sa premietol do rapídneho zvýšenia cien. Bolo to dané tým, že Európa je z hľadiska hnojív dovozným kontinentom. Ročne sa sem v minulosti doviezlo 14 až 17 miliónov ton, z toho tvorili významný podiel dovozy z Ruska a Bieloruska.
Tým, že prišli prvé sankčné balíčky, Európa sa bála, čo bude ďalej. Ak totiž nepohnojíte, tak sa takmer nič neurodí. Rast cien sme, logicky, využili. Našou výhodou v tom čase bola aj technológia Čpavok 4, ktorú sme implementovali zhruba pred šiestimi rokmi a aktuálne nemá z hľadiska nákladov v Európe konkurenciu.
Výsledok bol teda taký, že po celých 23 rokov, odkedy Agrofert Duslo Šaľa vlastní, sme dosiahli historický zisk na úrovni 107 miliónov eur pri obrate 1,1 miliardy eur. Namiesto toho, aby sme boli následne aj vzhľadom na viac ako 30-miliónovú odvedenú daň pochválení, začali nás niektoré médiá osočovať z toho, že môžeme za zdraženie potravín. To je, samozrejme, absolútny nezmysel, keďže naše zisky pramenili hlavne z exportu, ktorý je v našom prípade na úrovni 80 až 90 percent.
Čo spôsobilo výraznú stratu v minulom roku?