Ich kandidát na prezidenta len tesne unikol vážnemu zraneniu pri útoku strelca spáchanom zbraňou typu AR-15, teda puškou, akú často v Spojených štátoch používajú páchatelia hromadných striel.
Napriek tomu sú republikánski delegáti oslovení agentúrou Reuters, ktorí nominovali amerického exprezidenta Donalda Trumpa do novembrových volieb, proti akýmkoľvek novým reštrikciám na držanie strelných zbraní.
Reportéri na túto tému hovorili s 12 zo stoviek delegátov na nominačnom zjazde Republikánskej strany, ktorý dnes končí v meste Milwaukee.
Nikto z nich nepodporil obmedzenie dostupnosti "útočných pušiek", zvýšenie vekovej hranice pre nákup zbraní alebo sprísnenie previerok pri ich predaji. Všetci boli vehementne proti akejkoľvek reforme amerického práva v tejto otázke.
Namiesto toho delegáti uvádzali, že akékoľvek opatrenia v tejto súvislosti by sa mali zameriavať na financovanie lepšej starostlivosti o duševné zdravie, čo je štandardná pozícia republikánov. Tí už niekoľko rokov v americkom Kongrese blokujú výraznejšie reštrikcie na právo držať strelné zbrane, ktoré podľa platného výkladu Američanom garantuje druhý dodatok ústavy.
Regulácia pištolí či pušiek je tak v USA pomerne slabá a odhaduje sa, že v rukách širokej verejnosti je viac zbraní, ako koľko je v krajine obyvateľov. Vo väčšine štátov si môžu Američania strelné zbrane obstarávať od dovŕšenia 18 rokov.
Zároveň krajinu sužuje vysoká miera násilia páchaného strelnými zbraňami, denník The New York Times v novom komentári uvádza, že USA majú 22-násobný výskyt vrážd zastrelením oproti Európskej únii.
Cez víkend k problematike opäť pritiahol pozornosť atentát na exprezidenta Trumpa, ktorý sa tento rok uchádza o znovuzvolenie. Na mítingu v Pensylvánii na neho strieľal 20-ročný útočník a jedna z guliek podľa všetkého Trumpa zasiahla do ucha, jeden z divákov prišiel o život. Motív útočníka, ktorého na mieste zastrelila prezidentská ochranka, aj po piatich dňoch zostáva neznámy.
"Je to všetko o duševnom zdraví," myslí si republikánsky delegát Will Boone zo štátu Montana. Jeho kolega Steve Kramer z Georgie zase uviedol, že sprísnenie previerok pri predaji zbraní by ničomu nepomohlo. "Keď sa pozriete na väčšinu vrážd, tak niekto zbraň ukradol, takže previerky by nič nezmenili," povedal.
Podľa Reuters ale vládne štatistiky z rokov 1966 až 2019 ukazujú niečo iné. Páchatelia medializovaných útokov na školách síce často zbrane vzali od niekoho z rodiny, väčšina útočníkov pri masových streľbách ale zabíjala legálne zakúpenými zbraňami. Pokiaľ ide o atentát na Trumpa, strelec podľa vyšetrovateľov použil pušku svojho otca.
Trump tento rok pri jednom zo svojich vystúpení sľúbil, že zvráti všetky reštrikcie zavedené Bidenom, ktorý predvlani uzákonil okrem iného zákaz predaja strelných zbraní ľuďom odsúdeným za domáce násilie. Exprezidentov poradca Chris LaCivita teraz dodal, že v prípade znovuzvolenia bude republikánsky líder vymenovať federálnych sudcov, ktorí s obmedzovaním prístupu k zbraniam nesúhlasia.
