Samit NATO sa skončil s jednohlasne prijatými závermi ktoré hovoria aj o podpore Ukrajiny. S vetou: „Budeme podporovať jej nezvratnú cestu k plnej euroatlantickej integrácií vrátane členstva v NATO,“ súhlasilo aj Slovensko.
Napriek tomu premiér Robert Fico tvrdil, že strana Smer s členstvom našich susedov v aliancií nebude súhlasiť. Zároveň vyzval, aby platilo, že Ukrajina sa členom stane po súhlase všetkých.
Bývalý minister obrany Martin Sklenár, ktorý dnes pôsobí v Globsecu, sa na samite zúčastnil, upozorňuje, že pravidlá sú jasné.
„Ktorákoľvek krajina, ktorá sa chce stať členom NATO, tak postupuje podľa procesu, ktorý je zadefinovaný v základných dokumentoch aliancie. Píše sa tam, že ktorákoľvek európska krajina sa môže stať členom NATO, ak sa na tom dohodnú členovia NATO.“
Dialo sa tak aj nedávno, keď sa členmi stalo Fínsko a Švédsko. Dodáva, že pravidlá platia celých 75 rokov a preto vyslovovať takúto požiadavku, akú dal na stôl predseda vlády Fico, je „zvláštne“. Zároveň vysvetľuje, že na dokumente, ktorý sa prijal, pracovali krajiny týždne a každá sa mohla vyjadriť, ak s niečím nesúhlasila.
To, čo sa teda schválilo, jasne odsúhlasilo aj Slovensko, aj keď premiér dnes komunikuje iné posolstvo. „Každý jeden spojenec prišiel do tej miestnosti a povedal, že s týmto textom súhlasíme a môže byť takto zverejnený.“
Minister obrany Robert Kaliňák, minister zahraničných vecí Juraj Blanár a aj prezident Peter Pellegrini tak na samit priniesli stanovisko Slovenska, ktoré mali posvätené vládou.
Zároveň Sklenár dodal, že pre časť voličov môžu tieto vyjadrenia politikov pôsobiť tak, že Slovensko má silnú a suverénnu pozíciu. V zahraničí je však opak pravdou.
Premiér opakoval aj to, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. V prijatom vyhlásení sa však píše: „Potvrdzujeme svoje odhodlanie podporovať Ukrajinu pri budovaní síl, ktoré budú schopné poraziť ruskú agresiu dnes a odradiť ju v budúcnosti.“
Sklenár priznal, že na samite boli očakávania, akým spôsobom bude prezident Peter Pellegrini argumentovať, prečo má Slovensko inú pozíciu v týchto témach ako zvyšok členských krajín. „Potom bola tá druhá rovina, kedy bola deklarácia schválená a zo Slovenska prišli signály o tom, že sú niektoré jej závery spochybňované. Chceli sa spojenci ubezpečiť, že je to skôr niečo, čo je určené pre národnú politiku a voličov koalície a nebude to mať vplyv na spoločný postup.“
Po rokovaní sa rozprával s viacerými zástupcami členských krajín, z rozhovorov vyplynulo, že odpovede na otázky nedostali. „Aj z tej verejnej časti, kde vystúpil prezident na verejnom fóre popri NATO, myslím, že mnohé zostali otvorené a neboli zodpovedané.“
Exminister vysvetľuje, že išlo o kľúčový samit aj kvôli výročiu vzniku Severoatlantickej aliancie ale aj preto, že rokovala Rada NATO Ukrajina. „Aliancia systémom kolektívnej obrany zabezpečila, že pre jej členov nenastala vojnová situácia na ich území a je to veľmi veľká sila, ktorú NATO zaručuje už 75 rokov.“
Z pohľadu kolektívnej obrany sa zvýšil počet vojakov, ktorí sú pre alianciu k dispozícií v prípade potreby. Z 300-tisíc vojakov v najvyššej pohotovosti sa počet navýšil ešte o 200-tisíc príslušníkov.
Zo samitu vyplynulo aj to, že členské krajiny sú pripravené poskytovať Ukrajine pomoc dlhodobo. Koordinovať ju má po novom NATO, doteraz to robili Spojené štátny americké. Pomoc by tam mala byť rýchlejšia. Ide zároveň o silný signál, ktorý hovorí, že krajina má silného a stabilného spojenca.
