Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová sa obrátila na ústavný súd kvôli kontroverznému zákonu o zahraničnom vplyve, ktorý presadila vládnuca strana napriek rozsiahlym demonštráciám v Tbilisi. Kritici novej normy aj hlava štátu sa obávajú, že zákon je vypracovaný podľa vzoru Ruska a obmedzí slobodu slova a tlače. Vidia v ňom prekážku na ceste Gruzínska do Európskej únie. O podaní žaloby na ústavný súd informovali gruzínske médiá s odvolaním sa na prezidentskú kanceláriu.
"Pripomínam, že zákon ešte nevstúpil do platnosti. Začne fungovať za niekoľko týždňov," uviedol dnes poslanec za vládnu stranu Gruzínsky sen Givi Mikanadza, ktorý je predsedom jedného z parlamentných výborov.
Portál Gruzija online, ktorý Mikanadzeho vyhlásenie citoval, pripomenul, že minulý mesiac zákon namiesto prezidentky podpísal predseda parlamentu Šalva Papušavili. Vyhlásil vtedy, že ministerstvo spravodlivosti má 60 dní na prípravu vykonávacích predpisov a zriadenie príslušnej elektronickej databázy, v ktorej sa pod hrozbou vysokej a opakovane ukladanej pokuty majú zaregistrovať mimovládne organizácie spadajúce pod pôsobenie zákona.
Jedna z vodkýň menšinovej opozície Tamar Kordzajová dnes podľa médií uviedla, že aj opoziční poslanci na ústavnom súde do konca mesiaca napadnú zákon, ktorý podľa ich názoru odporuje gruzínskej ústave. Opozícia podľa nej žiada, aby ústavný súd do svojho konečného rozhodnutia účinnosť normy pozastavil.
Právny predpis, ktorý presadila vláda premiéra Irakliho Garibašviliho, ukladá spravodajským médiám a mimovládnym organizáciám povinnosť registrovať sa ako "organizácie nesúce záujmy cudzej moci", pokiaľ získavajú viac ako 20 percent rozpočtu zo zahraničia.
Prezidentka Zurabišviliová zákon v polovici mája vetovala, ale jej veto prehlasoval parlament, v ktorom má nadpolovičnú väčšinu vládnuca strana.
Protesty, ktoré Gruzínsko v uplynulých týždňoch kvôli zákonu o zahraničnom vplyve zažívalo, boli jedny z najväčších od získania nezávislosti v súvislosti s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991.
