Mňa už na slovenskej politickej scéne, ale aj v komentároch našej tlače máločo prekvapí. No článok Karola Wolfa Ľavicový intelektuál Peter Weiss tvrdo kritizuje Smer. V mnohom má pravdu a v niečom sa mýli, ma zaskočil.
Wolf pripúšťa, že sa Smer a jeho predseda „zmenil“ a že „práve tieto zmeny sú znamením celkovej krízy európskej ľavice, ktorej v posledných desaťročiach ´ovísajú plachty´. A potom celý text je plný tvrdení o „úpadku“ sociálnych demokratov, o tom, že sa po desaťročia neobjavil žiaden líder atď. A že vlastne Róbert Fico mohol nejako európskych sociálnych demokratov revitalizovať a vniesť medzi nich „dynamiku“ – ale, že z malého Slovenska mu vlastne nedali šancu, ba ho napokon „ostrakizovali“.
Nuž sociálna demokracia neprežíva žiadnu „krízu“ – to je mantra, ktorá sa opakuje už 50 rokov, pritom prebieha celých 50 rokov tá istá cirkulácia úspechov a neúspechov – mení sa to podľa jednotlivých krajín. Keby som to aplikoval na liberálov, tak by som musel povedať, že sú 100 rokov v super-kríze... A že sociálna demokracia nemala lídrov?
A Brandt, Palme, Mário Soares (tvorca portugalskej demokracie), Gonzáles, Mitterand, Blair, Prodi, ale aj Sanchez, Renzi, Kwaszniewski, Schulz, Bildt, Guterres (dnes na čele OSN), Scholz a desiatka ďalších neboli „lídri“? O čo boli horší ako ich pravicové proťajšky? Dnes je v Európe okolo desať predsedov vlád a nespočetné množstvo ďalších v koaličných vládach. (A len mimochodom: česká socdem – veľká slávna strana, ako o nej básnili obnovovatelia Horák a spol. bola až do r. 1997 mimo parlamentu, po Zemanovom nástupe bola zasa potom opačne úspešnou stranou až do r. 2017...)
Prístup Karola Wolf k politike je však okamžite jasný z jeho tvrdenia, že „neschopnost českej sociálnej demokracie naskočiť na nové volebné trendy ich už dávno pochovala“. Je to pohľad marketéra, podľa ktorého by strany mali naskakovať na „volebné trendy“.
To je práve to, čo stredoeurópske politické strany a aj celé štáty vedie k úpadku. Lebo úlohou politickej strany je formovať víziu smerovania krajiny, jej napredovanie – a o tejto vízií občana a voliča presvedčiť.
A nie nechať sa unášať temnými spodnými prúdmi, ktoré sa dnes masívne, špekulatívne a demagogicky šíria médiami a sociálnymi sieťami. A áno, pamätám si veľmi dobre ako sme chodili do Čiech radiť našim socdem partnerom ako sa vyhrávajú voľby: lenže vtedy s programom, za ktorý som sa ani ja ako sociálny demokrat nehanbil: ako formulovať alternatívu neoliberálnej demagógií, ako zladiť vytváranie sociálneho štátu s konkurencieschopnosťou ekonomiky, ale hlavne ako napredovať v európskej integrácií až po prijatie eura (ktoré Česi podnes nemajú...) v čase keď bolo potrebné reagovať na finančnú krízu (2009-2012) a pomôcť Grécku...
Takéto rozhovory som so Zemanom aj Paroubkom viedol rád. Teda s jasnou sociálnodemokratickou agendou a nie s národno-konzervatívnymi receptami, s protibruselskou demagógiou a bez sprievodných korupčných škandálov, ktoré sa začali vyplavovať po roku 2015.
Bolo by chybou keby pán Wolf nabehol na rétoriku krajnej pravice, tvrdiac, že sociálni demokrati „stavili na gender, ekológiu a celú batériu akože „modernizačných“ tém, ktorými postupne ... paralyzovali vitálne funkcie európskej ekonomiky a priemyslu“. Desať rokov som pracoval vo frakcií európskych sociálnych demokratov v europarlamente a jadro našej práce bolo v podpore reindustrializácie EÚ, rozvoj malého a stredného podnikania, vytváranie pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti absolventov škôl atď.
V úzkej spolupráci s pravicovým predsedom komisie J.C. Junckerom, ktorý ako skúsený finančník a premiér veľmi dobre chápal, že bez sociálneho piliera a rozsiahlej investičnej aktivity sa EÚ z krízy nedostane. Podarilo sa! Aj všetky „zelené“ témy a regulácie sú výsledkom spolupráce stredových strán.
A nepochybne sú otvorené aj korekciám či efektívnejším prístupom. A „gender“ iste nie je okrajovou témou sociálnych demokratov (ale aj liberálov a kresťanských demokratov), ale práve len tam, kde stále pretrváva diskriminácia – a to je dnes len malá menšina krajín EÚ; bohužiaľ Slovensko do nej patrí. Ale je témou číslo jedna pre našich klerikálov a krajnú pravicu včítane Smeru, ktorý nechutným spôsobom útočia na LGBT komunitu... Toto mali sociálni demokrati prijať od Róberta Fica aby „zdynamizovali“ svoju politiku a „naskočili na volebné trendy“?
Nie, poznám sociálnych demokratov veľmi dobre, a v mnohom sa podnes s nimi sporím, ale viem, že nepreberú ani témy, ani rétoriku krajnej pravice, ako to urobil v mene volebného úspechu Smer. Dokonca z tohto trendu vytriezveli aj európski pravicoví konzervatívci, ktorí sa isté obdobie usilovali prebrať témy krajnej pravice.
Ale tento krok sa ukázal ako neúspešný a predseda konzervatívnej nemeckej CSU to vyjadril presne: „Nemôžeš presmradiť tchora“. Krajnú pravicu včítane tej fašistickej treba izolovať a nie preberať ich agendu. A to sa dnes v EÚ darí; aj zásluhou sociálnych demokratov.
Takže ako ostrieľaný sociálny demokrat môžem povedať, Peter Weiss sa vo svojej kritike Smeru nemýli: Ten prešiel na pozície krajnej pravice (paradoxne v rétorike ďalej ako Le Penová či Melóniová...) a Weiss nielen ostal, ale ešte aj posilnil svoju sociálnodemokratickú výbavu.
A ja len ešte dodávam, že Smer síce vyhral voľby, ale práve za cenu podriadenia sa trendom krajnej pravice; teda za cenu zrady sociálnej demokracie. Že by to bol dôvod na obdiv a oslavu?
Autor je zakladateľ sociálnodemokratického hnutia na Slovensku, bývalý podpredseda Smeru-SD a europoslanec.
