Andrej Babiš a Viktor Orbán svoju naplánovanú frakciu Patrioti pre Európu načrtli ako akýsi reštart vädnúcej Vyšehradskej skupiny.
Ideálny scenár im však teraz rozbilo poľské Právo a spravodlivosť (PiS). To zostane súčasťou frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ako vyplýva z vyhlásení po ustanovujúcom zjazde tohto zoskupenia.
Podľa informácií portálu Aktuálně.cz je dôvod jednoduchý. Poľská partaj nebola spokojná s tým, čo im Patrioti pre Európu ponúkali.
PiS v rámci vyjednávania trvalo na poste generálneho sekretára novo vznikajúcej frakcie, ten mal obsadiť bývalý veľvyslanec pri Európskej únii Andrzej Sados. Zo strany Patriotov pre Európu však prišlo rázne nie.
Poliakom sa nepozdávalo ani výrazné proruské smerovanie tretieho člena, teda rakúskych Slobodných.
Od Patriotov pre Európu dala v uplynulých dňoch ruky preč aj pätica europoslancov zvolených za Smer premiéra Roberta Fica.
Tí plánujú zostať medzi nezaradenými, prípadne sa jednotliví europoslanci budú uchádzať o členstvo u Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D).
Babišovo plánované zoskupenie tak stále zostáva iba trojčlenné, tvorí ho české hnutie ANO, maďarský Fidesz a Slobodná strana Rakúska Herberta Kickla.
Dohromady dajú nutné minimum 23 poslancov pre vznik frakcie, stále však nespĺňajú druhú podmienku, teda zastúpenie aspoň siedmich členských krajín Európskej únie.
Patrioti teraz čakajú na kľúčový verdikt Národného združenia. Marine Le Penová tento týždeň pripustila, že o vstupe do chystanej frakcie uvažuje, rozhodnutie však príde až po nedeľných voľbách.
Babišovi a spol. by s ňou pritieklo ďalších tridsať europoslancov. Le Penová by navyše mohla spustiť ako pravdepodobná víťazka francúzskych volieb lavínu.
Z jej doterajšej domovskej frakcie Identita a demokracia by zrejme preskočila aj talianska Liga Mattea Salviniho a holandská Strana pre slobodu Geerta Wildersa. Záujem o vstup už prejavili aj Portugalci zo strany Dosť (Chega). S takým zložením by Patrioti pre Európu podmienku strán z aspoň siedmich krajín splnili.
Doterajšie či nové frakcie parlamentu musia svoj názov a zloženie oznámiť do 15. júla. Od 16. do 19. júla sa v Štrasburgu uskutoční ustanovujúce plenárne zasadnutie nového Európskeho parlamentu, ktorý tvorí 720 europoslancov.
Tí si zvolia svojho predsedu a 14 podpredsedov, kvestorov, predsedov a podpredsedov výborov a delegácií.
