Francúzsko v nedeľu 7. júla čaká rozhodujúce druhé kolo predčasných parlamentných volieb. Tie po neúspechu vládneho tábora vo voľbách do Európskeho parlamentu na začiatku júna nečakane vyhlásil prezident Emmanuel Macron. V prvom kole zvíťazila nacionalistická strana Národné združenie (RN).
Tradičné pravice, ľavice aj centristi vyzvali k spoločnému odporu voči vzostupu krajne pravicového RN. Odhad celkových výsledkov je kvôli zložitému systému jednomandátových obvodov veľmi neistý.
Francúzsko je pre parlamentné voľby rozdelené do 577 jednomandátových obvodov. Celkom 76 poslancov si miesto v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, zaistilo už v prvom kole 30. júna. V druhom kole sa bude rozhodovať vo zvyšných 501 obvodoch, kandidáti RN postúpili v 446 prípadoch. Traja alebo štyria kandidáti súperia v 92 obvodoch, zhruba v 400 obvodoch majú Francúzi na výber z dvoch kandidátov. Vyhráva vždy ten, kto získa viac hlasov, bez ohľadu na volebnú účasť.
V prvom kole volieb získalo RN a jeho spojenci 33 percent hlasov, na druhom mieste skončil s 28-mimi percentami ľavicový blok Nový ľudový front. Vládny tábor prezidenta Macrona Spolu skončil tretí s výrazným odstupom a ziskom 21 percent. Desať percent získali Republikáni, u ktorých nie je jasné, na koho stranu sa po druhom kole pridajú. Ich predseda Éric Ciotti avizoval spoluprácu s RN, veľká časť straníkov to ale vylúčila. Prvé kolo sprevádzala veľmi vysoká účasť 67 percent voličov.
Francúzsky premiér Gabriel Attal a líder krajne ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon po prvom kole vyzvali na odstúpenie tých kandidátov z ich politických táborov, ktorí sa v prvom kole ocitli na tretích miestach. Chceli tak znížiť šance kandidátov RN pre druhé kolo. Rovnaký pokyn svojim spolustraníkom dal aj šéf strany Horizonty Édouard Philippe. Ich výzvu poslúchlo vyše 200 kandidátov, viac ako polovica bola z ľavicového bloku, asi tretina zastupovala provládny tábor.
Volebné miestnosti sa v nedeľu otvoria o 8:00 a uzavrú o 18:00, vo veľkých mestách o dve hodiny neskôr. Prvé odhady výsledkov bývajú k dispozícii bezprostredne po skončení hlasovania, oficiálne výsledky potom počas noci.
Zo stredajšieho prieskumu a prepočtov spoločnosti Harris Interactive vyplýva, že RN má šancu na zisk 190 až 220 kresiel, čo je výrazne menej ako 289 mandátov potrebných na ovládnutie Národného zhromaždenia. Dvadsaťosemročný šéf RN a kandidát na premiéra Jordan Bardella však počas kampane opakovane uviedol, že chce vládnuť iba ako premiér väčšinovej vlády.
Menšinový kabinet by totiž podľa Bardellu bol bezmocný. Jeho stranícka kolegyňa Marine Le Penová označila možnosť menšinovej vlády za neprijateľnú zradu na voličoch.
Zadávateľ prieskumu, týždenník Challenges, ktorý v minulosti podporoval Macrona, pokles očakávaných kresiel pre Národné združenie (RN) v porovnaní so staršími prieskumami vysvetľuje úspechom takzvaného republikánskeho frontu ostatných strán proti RN. Ľavicový blok by podľa prieskumu mohol získať 159 až 183 kresiel, provládne spolu zhruba 110 až 135 mandátov.
Všetky tieto čísla sú ale iba odhadmi a prípadné povolebné koalície ovplyvnia aj presvedčenie strán, ktoré sú súčasťou blokov. Premiér Attal napríklad vylúčil vládnu spoluprácu s členmi Mélenchonovej krajne ľavicovej LFI, ktorá je hlavnou silou ľavicového bloku.
Nejasný je aj postoj Republikánov, ktorí sa štiepia na možnosti spolupráce s RN. Republikáni by podľa posledného prieskumu mohli obsadiť až 50 kresiel. Jazýčkom na váhach nakoniec môže byť aj zhruba 30 poslancov za ďalšie menšie strany či zoskupenia.
V tlači sa tiež špekuluje o možnosti, že by Macron vymenoval úradnícky kabinet, ak by v parlamente nebola žiadna väčšina. To by bolo pre takzvanú piatu republiku, ktorá vznikla v roku 1958, veľmi neobvyklé riešenie.
Macron, ktorého koalícia bude v Národnom zhromaždení zrejme až treťou silou, po voľbách pravdepodobne menuje nového premiéra. Nemusí sa pritom obzerať na rozdelenie síl v parlamente a môže menovať aj predstaviteľov menšiny. Vláda ani nemusí získať v novom parlamente dôveru, väčšina poslancov jej však môže vyjadriť nedôveru.
Pokiaľ budú premiér a prezident z politických táborov s odlišným názorom, nastane takzvaná kohabitácia. Tým sa výrazne oslabia právomoci prezidenta, Macronovi pritom zostávajú ešte takmer tri roky do konca mandátu.
Celý volebný program Národného združenia (RN) kladie dôraz na obmedzenie prisťahovalectva, všeobecné sprísnenie pravidiel a revíziu ústavy a európskych zmluv, píše AFP. Strana sľubuje klásť Francúzsko na prvé miesto, vyhradiť sociálne dávky pre Francúzov, ktorí aspoň päť rokov pracovali v krajine, alebo zavedenie prísnejších kontrol na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.
RN chce tiež obmedziť zdravotnú starostlivosť pre prisťahovalcov len na prípady ohrozenia života. Strana by tiež rada zmenila pravidlá pre udeľovanie občianstva, ktoré by podľa RN mali automaticky získať len deti, ktoré majú aspoň jedného z rodičov Francúza.
Ľavicový blok v kampani sľubuje napríklad rast minimálnej mzdy o 200 eur na 1600 eur mesačne v čistom. Ľavica chce tiež progresívnejšie zdanenie príjmov, desaťpercentný nárast príspevkov na bývanie alebo zastropovanie cien energií a základných potravín.
Vládny tábor kladie dôraz najmä na nutnosť zastaviť krajnú pravicu. Sľubuje, že do roku 2027 nezvýši dane, ďalšiu podporu Ukrajiny v boji proti ruskému agresorovi alebo navýšenie obranného rozpočtu. Z ekologických tém vláda navrhuje výstavbu 14 nových jadrových reaktorov, zníženie pesticídov o polovicu do roku 2030 alebo štátom podporované dlhodobé prenájmy elektromobilov, píše v analýze programu stanice BFM TV.
