V súvislosti so začiatkom žatvy hovoria farmári o kalamite hrabošov. Niektorí dokonca skloňujú živelnú pohromu. Je situácia naozaj taká vážna?
Monitorujeme škody ako také, nielen hraboše, ale aj poľovnú zver. Teraz sme sa zamerali práve na hraboše, máme dostať aj nejaké predčasné údaje z levického okresu, pretože vieme, že tam je situácia veľmi zlá.
Nerád by som sa však teraz vyjadril, že je to úplná katastrofa, no predbežne, čo máme informácie, sa to líši v závislosti od poľa alebo katastra. Niektoré plochy sú hrabošmi zničené len mierne, inde sa to blíži k 100 percentám. Úroda je vyžratá hlodavcami a celoročná námaha je, bohužiaľ, stratená.
Podceňujú farmári prípravu pôdy? Dôkladné pooranie by riziko spojené s hrabošmi malo eliminovať.
Veľkým celosvetovým trendom je bezorbová technológia. Všetci nás tlačia do toho, aby sme neorali. Na Slovensku to niektorí poľnohospodári tiež robia a toto je daň za to. Keď pravidelne pôdu preoriete, zničíte hlodavcom nory a svojím spôsobom im neumožníte sa ďalej na poli rozmnožovať.
Na druhej strane treba povedať, že u nás zatiaľ táto technológia nie je natoľko rozvinutá. Nemôžeme tiež hocikedy používať prípravky proti hrabošom, na to je potrebné povolenie. Verím, že sme teda nič nepodcenili. Tu ide skôr o problém platnej novej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Čo tým myslíte?
Protestovali sme proti vzniku úhorovaných plôch, pretože nechceme pestovať buriny. Vznikli aj takzvané biopásy a to je raj pre hraboše, myši a ďalšie škodce, pretože nesmieme do týchto porastov vstúpiť. Len za určitých okolností ich môžeme udržiavať.
Nejde teda o podcenenie, skôr možno o nedocenenie. Keď sa vytvárala spoločná poľnohospodárska politika. nikto nepočúval názor poľnohospodárov. Nie je to len tak vynechať 12 metrov poľa. Je potrebné zabezpečiť aj nejaký manažment, nech tam nemáme buriny a nech sa tam nemnožia škodce.
Kombajny aktuálne viac-menej brázdia polia naprieč celým Slovenskom. Ako zatiaľ hodnotíte priebeh žatvy a aké sú vyhliadky z hľadiska úrody?
