Fotovoltika v praxi: treba si strážiť faktúry, návratnosť desať rokov a pozor aj na sneh či saharský piesok

Ekologický prístup i energetická sebestačnosť. Alternatíva v podobe fotovoltických panelov a zariadení na výrobu tepla, ktorými sú slnečné kolektory, kotly na biomasu alebo tepelné čerpadlá, zaujala mnohých Slovákov. A nielen pre štátny stimul, ktorý sa začínal od 1 500 po súčasných vyše 4-tisíc eur.  

Bratislavčan Martin, redaktor HN, si na vlastnej koži prešiel cestou od uzavretia zmluvy po inštaláciu. A akú má takmer ročnú skúsenosť s fotovoltikou v domácnosti? Narazili jeho optimistické očakávania na realitu? Aké sú jeho náklady na energie, prečo sa rozhodol pre zmenu a inštaloval fotovoltické panely a tiež, akú návratnosť investície očakáva?

Problém s inštaláciou

Ako prvý problém sa ukázal v tom čase akútny záujem o fotovoltiku. Bolo mu jasné, že do konca roka panely na streche neuvidí. No prekvapilo ho, že musel napokon čakať až rok. V júli 2022 uzavrel so ZSE zmluvu o dodávke a inštalácii, montáž výrobného zariadenia FVE prebehla v júli 2023.

Bodíky, Dobrohošť a Vojku trápia umelé záplavy. Podľa Tarabu sú ekologické, no drahé, stoja viac ako 500-tisíc

„Objednali sme fotovoltiku s virtuálnou batériou priamo od dodávateľa elektrickej energie a vraj ak budeme čakať na montáž viac ako päť mesiacov od podpisu zmluvy, zaviazali sa mi dodávať 200 kilowatthodín mesačne zdarma až do obdobia montáže, čo je asi toľko ako bežná mesačná spotreba elektrickej energie v priemernom byte,“ hovorí Martin. Aj preto i...