Americký dolár zostáva hlavnou svetovou rezervnou menou. Ani euro, ani rozvíjajúce sa ekonomiky združené v skupine BRICS nedokázali znížiť závislosť globálneho finančného systému od dolára, ukazuje nová štúdia Geoekonomického centra Atlantickej rady (Atlantic Council).
Podľa správy Monitor dominancie dolára (Dollar Dominance Monitor), ktorú vypracoval think tank so sídlom vo Washingtone, dolár má naďalej dominantné postavenie pokiaľ ide o globálne devízové rezervy, obchodné zúčtovanie a menové transakcie a v krátkodobom ani strednodobom horizonte nič neohrozuje jeho postavenie primárnej svetovej rezervnej meny
Dominancia dolára vo svetovej ekonomike sa v poslednom čase skôr posilnila. Medzi dôvody tohto vývoja patrí sila ekonomiky USA, sprísnenie menovej politiky a nárast geopolitických rizík. Ekonomická fragmentácia však posilnila snahy krajín BRICS o prechod na iné medzinárodné a rezervné meny.
V správe Atlantickej rady sa uvádza, že západné sankcie voči Rusku, ktoré skupina siedmich vyspelých ekonomík G7 uvalila po invázii Moskvy na Ukrajinu, urýchlili úsilie krajín BRICS o vytvorenie menovej únie, ale skupina nebola schopná dosiahnuť pokrok v úsilí o takzvanú de-dolarizáciu.
BRICS je medzivládna organizácia, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, Irán, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty.
Rada uviedla, že v čínskom systéme cezhraničných medzibankových platieb za 12 mesiacov do mája 2024 pribudlo 62 priamych účastníkov, čo predstavuje nárast o 78 percent. Tým sa celkový počet priamych účastníkov zvýšil na 142 a nepriamych na 1394.
Rokovania o platobnom systéme v rámci skupiny BRICS sú stále v počiatočnom štádiu, ale dvojstranné a viacstranné dohody v rámci skupiny by mohli časom vytvoriť základ pre platformu devízovej výmeny. Tieto dohody sú však len ťažko škálovateľné, keďže boli vyrokované individuálne, uvádza sa v správe.
Čína podľa správy síce aktívne podporuje likviditu jüanu prostredníctvom swapových liniek so svojimi obchodnými partnermi, ale podiel jüanu na svetových devízových rezervách klesol na 2,3 percenta z maximálnej hodnoty 2,8 percenta v roku 2022.
Dôvodom sú zrejme obavy týkajúce sa zdravia čínskej ekonomiky, postoj Pekingu k rusko-ukrajinskej vojne a potenciálna čínska invázia na Taiwan. Toto všetko sú faktory, ktoré "prispievajú k vnímaniu jüanu ako geopoliticky rizikovej rezervnej meny", uvádza sa v správe.
Úloha eura, ktoré sa kedysi považovalo za hlavného konkurenta pre dolár, sa na medzinárodnej scéne oslabila. Tí, ktorí chceli znížiť svoju dolárovú expozíciu, sa namiesto toho radšej obracali k zlatu, uvádza sa v správe.
Sankcie voči Rusku totiž ukázali, že euro je vystavené podobným geopolitickým rizikám ako dolár. Negatívny vplyv na medzinárodnú úlohu eura mali tiež obavy týkajúce sa makroekonomickej stability a fiškálnej konsolidácie v eurozóne, ako aj chýbajúca únia európskych kapitálových trhov.
