Chlieb a hry a plán obnovy
Plán obnovy sa od svojho počiatku teší nevídanej pozornosti verejnosti – odbornej i laickej. Denne je spomínaný v médiách alebo politických diskusiách. Prečo je to tak?
Plán obnovy je program, prostredníctvom ktorého môže Slovensko z európskych prostriedkov získať 6,4 miliardy eur. Je to asi polovica toho, čo môžeme získať z Programu Slovensko. Napriek tomu plán obnovy Program Slovensko v pozornosti verejnosti zatieňuje.
V pláne obnovy je pre čerpanie európskych prostriedkov okrem investícií potrebné realizovať aj reformy. Realizáciou opatrení – investícií a reforiem, zasahuje rôzne oblasti života spoločnosti. Často sa preto skloňuje pri verejných diskusiách, či sa niečo má, alebo nemá vykonať. Záväzky Slovenska vyplývajúce z plánu obnovy ovplyvňujú množstvo dôležitých rozhodnutí. Slovensko získa finančné prostriedky a vyčerpá celú alokáciu určenú pre krajinu len vtedy, ak splní všetky záväzky, teda zrealizuje všetky opatrenia a dosiahne stanovené výsledky – míľniky alebo ciele.
Plán obnovy okrem toho „chleba“ zo známeho latinského úslovia, v podobe prostriedkov za zrealizované investície a reformy, prináša aj „hry“. Najmä tie s číslami. Z plánu obnovy sa stala akási súťaž. Porovnávali sme sa s ostatnými krajinami v tom, kto predložil svoj plán medzi prvými alebo kto bol schopný predložiť koľko žiadostí o platbu. Sledujeme prvenstvá v úspechoch či neúspechoch. Je však správne porovnávať sa?
Európske krajiny nemali jednu štartovaciu líniu. Každá krajina začala realizovať svoj plán obnovy z inej východiskovej situácie. Výzvy, na ktoré bolo potrebné reagovať, boli odlišné. Opatrenia zaradené do národných plánov sú rôzne. Líšia sa nielen počty míľnikov a cieľov, ktoré treba dosiahnuť, ale aj suma, ktorá je pre krajinu k dispozícii.
Aj v súvislosti s naším plánom obnovy sa hráme s číslami. Rátame počet splnených, ale aj zostávajúcich míľnikov a cieľov, počet žiadostí o platbu predložených Európskej komisii, ako aj tých vyplatených, sumu čerpaných prostriedkov, ale aj nevyčerpanú alokáciu či dĺžku lehoty na posúdenie alebo vyplatenie platieb zo strany Európskej komisie. A je dobré, ak sa verejnosť zaujíma o veci verejné. Prijímané informácie by si však mala vedieť správne vyhodnotiť. Zastavme sa napríklad pri spomenutom posudzovaní žiadostí o platbu, ktoré vykonáva Európska komisia.
Koncom minulého roka predložilo Slovensko v poradí štvrtú žiadosť o platbu v hodnote 924 miliónov eur a deklarovalo splnenie 15 míľnikov, čomu predchádzala realizácia 15 reforiem. Splnenie každého jedného míľnika je predmetom dôsledného posudzovania. A zamestnanci Komisie si svoju prácu vykonávajú skutočne precízne. Neskúma sa pritom len splnenie vykázaných míľnikov, ale rovnako sa posudzuje aj to, či míľniky a ciele splnené v minulosti neboli zvrátené. S každou pribúdajúcou žiadosťou o platbu bude preto jej overenie náročnejšie.
Na posúdenie každej žiadosti o platbu má Komisia dva mesiace. Lehotu môže pozastaviť, a tým napríklad predĺžiť, ak potrebuje ďalšie dôkazy alebo vysvetlenia. Po doplnení proces ďalej pokračuje a lehota znovu plynie. Lehota sa pozastaví aj vtedy, ak sa vykonávajú zmeny, ktoré môžu mať vplyv na posudzované skutočnosti. To sa stalo aj v prípade tejto žiadosti o platbu – zaviedli sa trvalé 13. dôchodky a viacročné limity verejných výdavkov. Komisia vtedy čaká na ukončenie legislatívneho procesu a počas toho lehota neplynie. Pozastavenie hodnotenia však neznamená negatívny záver.
Ak teda chceme súťažiť a porovnávať sa s inými krajinami či výkonom v minulosti a teraz, dajme pozor na to, aby sme porovnávali to, čo je porovnateľné, a nerobili nesprávne závery. Hrajme férovo.
Autorka je štátna tajomníčka pre plán obnovy