Spojené štáty zaviedli vízové obmedzenia voči približne trom desiatkam gruzínskych občanov, ktorých obvinili z podkopávania demokracie v tejto krajine. Oznámil to v štvrtok hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller, informujú agentúry Reuters a AP.
Medzi sankcionovanými sú členovia vládnucej strany Gruzínsky sen, poslanci tamojšieho parlamentu či príslušníci bezpečnostných zložiek, ako aj ich príbuzní. USA týmto krokom reagujú na kontroverzný zákon o zahraničnom vplyve, ktorý v pondelok podpísal predseda gruzínskeho parlamentu Šalva Papuašvili.
USA v reakcii na zmienenú legislatívu ohlásili už koncom mája zmenu vízovej politiky voči Gruzínsku, s tým že uvalia obmedzenia týkajúce sa cestovania na kohokoľvek, kto v tejto krajine podkopáva demokraciu. Informovali tiež, že prehodnocujú vzťahy a spoluprácu s Tbilisi. Prvú várku vízových obmedzení oznámili teraz vo štvrtok.
Miller konkrétne mená takto sankcionovaných neuviedol. "Patria sem osoby, ktoré sú zodpovedné za podkopávanie demokracie a (fungovania) Gruzínska alebo sa na nich podieľajú, napríklad tým, že podkopávajú slobodu pokojného zhromažďovania sa, násilne útočia na pokojných demonštrantov, zastrašujú predstaviteľov občianskej spoločnosti a úmyselne - na pokyn gruzínskej vlády - šíria dezinformácie," povedal.
Spojené štáty teraz podľa jeho slov dúfajú, že gruzínski predstavitelia svoje konanie prehodnotia. Varoval, že ak sa tak nestane, USA sú pripravené prijať aj ďalšie opatrenia.
Gruzínska vicepremiérka a ministerka kultúry Tea Culukianiová označila za "ďalšiu chybu" rozhodnutie Washingtonu zaviesť vízové obmedzenia voči približne trom desiatkam gruzínskych občanov, informuje agentúra Reuters.
"Je to len ďalšia chyba, ktorú na ich aj našu škodu robia Spojené štáty vo vzťahu k svojim strategickým partnerom. Pravdepodobne to nie je prvá chyba. A musíme predpokladať, že budú aj ďalšie," povedala Culukianiová miestnym médiám.
Podpísaniu sporného gruzínskeho zákona zo strany Papuašviliho predchádzalo 28. mája hlasovanie gruzínskeho parlamentu, ktorý nezobral do úvahy pripomienky prezidentky Salome Zurabišviliovej a prehlasoval jej veto pomerom hlasov 84 k štyrom.
Gruzínsky sen tak dosiahol schválenie návrhu tohto zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu až na druhý pokus – vlani podobný návrh vládnuca strana stiahla po masových protestoch a stretoch medzi demonštrantmi a bezpečnostnými zložkami.
Tento rok však vláda a jej prívrženci legislatívu schválili už aj napriek protestom desaťtisícov občanov a odmietavému postoju medzinárodných partnerov Gruzínska vrátane Európskej únie.
EÚ a mnohé západné štáty varovali, že zákon, ktorý je podobný ruskej legislatíve o zahraničných agentoch, bude prekážkou na ceste Gruzínska do EÚ.
V súlade s touto legislatívou sa teraz každá nezávislá mimovládna alebo mediálna organizácia v Gruzínsku bude musieť zaregistrovať ako "organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti", ak na svoje financovanie získava viac než 20 percent prostriedkov zo zahraničia.
