Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený zastaviť boje na Ukrajine, ak súčasťou prímeria bude podmienka zachovania hraníc Ruska a Ukrajiny podľa súčasnej frontovej línie. Agentúre Reuters to oznámili štyri ruské zdroje, podľa ktorých je šéf Kremľa zároveň pripravený bojovať ďalej, ak s takýmto návrhom Kyjev a jeho západní spojenci nebudú súhlasiť.
Ukrajina opakovane uvádza, že priamo s Putinom vyjednávať nebude, a že jej podmienkou pre prímerie je obnova Ukrajiny v pôvodných hraniciach z roku 1991, teda vrátane Ruskom anektovaného Krymského polostrova.
Stovky kilometrov dlhá frontová línia teraz pretína Ukrajinu od ústia Dnepra do Čierneho mora na juhu po časť rieky Oskil na severovýchode, pri hraniciach s Ruskom. Ide zhruba o 18 percent ukrajinského územia.
Ruský prezident sa svojmu najbližšiemu okoliu sťažoval na neochotu svojho ukrajinského náprotivku Volodymyra Zelenského konať a na to, čo označuje za pokusy Západu brzdiť možné vyjednávania. Uviedli to tri zo štyroch nemenovaných zdrojov Reuters, ktoré sú s diskusiami v Putinovom najbližšom kruhu oboznámené.
Zelenskyj opakovane vyhlásil, že mier za Putinových podmienok nepripadá do úvahy. Sľúbil, že znovu získa stratené územia, vrátane Krymu, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014. V roku 2022 podpísal Zelenskyj dekrét, ktorý formálne vyhlásil akékoľvek rozhovory s Putinom za nemožné.
Putinovi sa tiež nedá veriť, že prípadnú mierovú dohodu dodrží, domnieva sa Kyjev. Poukazuje pritom na fakt, že ruský prezident opakovane pred vpádom na Ukrajinu popieral, že by chcel viesť vojnu. Moskva dodnes o rozsiahlom konflikte tvrdí, že ide o "špeciálnu vojenskú operáciu".
Jeden zo zdrojov oslovených Reuters sa domnieva, že dohoda medzi Moskvou a Kyjevom nenastane, kým bude na Ukrajine pri moci Zelenskyj - ibaže by ho Rusko obišlo a uzavrelo dohodu s Washingtonom. Americký minister zahraničia Antony Blinken však minulý týždeň v Kyjeve novinárom povedal, že neverí, že by Putin mal záujem vážne konať.
"Kremeľ doteraz neprejavil žiadny zmysluplný záujem o ukončenie vojny, skôr naopak," dodal na otázku Reuters hovorca americkej diplomacie.
Rusko aj Ukrajina tiež uviedli, že sa obávajú, že druhá strana využije akékoľvek prímerie na opätovné zbrojenie.
"Putin môže bojovať tak dlho, ako to len bude potrebné, Putin je ale tiež pripravený na prímerie - nechať konflikt zamrznúť," uviedol jeden zo zdrojov - vysokopostavený Putinov spolupracovník blízky kremeľským rozhovorom na najvyššej úrovni.
Putin, ktorý bol v marcových prezidentských voľbách piatykrát zvolený do čela krajiny, by podľa anonymných zdrojov najradšej vojnu ukončil. Dvaja z nich na základe rozhovorov medzi najvyššími predstaviteľmi v Kremli uviedli, že sa Putin domnieva, že súčasné zisky ruskej armády sú dostatočné na to, aby ich ruská verejnosť vnímala ako víťazstvo.
Putin svojím rozkazom vyslať ruských vojakov na Ukrajinu 24. februára 2022 rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Konflikt si na oboch stranách vyžiadal desaťtisíce životov a viedol k tvrdým sankciám proti Rusku zo strany Západu.
Ruský prezident chápe, že akýkoľvek nový zásadný pokrok na fronte by si teraz v Rusku vyžiadal ďalšiu celonárodnú mobilizáciu, uviedli tri zdroje. To Putin, ktorému po mobilizácii v septembri 2022 o niekoľko percentuálnych bodov klesla popularita, odmieta.
