Vytvorili ste prvú komplexnú štúdiu o antisystéme na Slovensku. Čo bolo vaším východiskom pre zadefinovanie tohto pojmu?
Antisystém dnes ako pojem používajú médiá aj novinári, ale nikto presne nevie, čo znamená – používa sa ako odmietanie mainstreamu a niekedy ako nadávka. Definícia antisystému sa opiera o osobné presvedčenie, že systém, v ktorom jednotlivec žije, je nastavený proti nemu alebo mu dokonca zámerne škodí. Antisystém nevnímame iba negatívne, je to skôr symptóm, ktorý poukazuje na slabiny toho, ako funguje naša spoločnosť a jej inštitúcie. Rozpoznanie a pochopenie týchto symptómov môže viesť k vytváraniu efektívnejších politík a stratégií na zlepšenie sociálnej kohézie a obnovu verejnej dôvery.
Čo vy osobne považujete za kľúčové zistenia vášho výskumu, čo sa podľa vás v rámci analýzy tohto javu výrazne podceňuje alebo prehliada?
Jedným z hlavných zistení je, že vyše polovice Slovenska je úplne alebo čiastočne presvedčených, že systém, v ktorom žijú, je nastavený proti nim. Skúmanie príčin ukázalo kombináciu ekonomických, spoločenských a psychologických faktorov, ktoré k tomuto presvedčeniu prispievajú. Väčšina ľudí s antisystémovým presvedčením – až 70 percent – napríklad považuje kapitalizmus za krutý a nespravodlivý systém. Tento názor sa často prelína s konceptom „losers of globalization“ (po slovensky porazení v procese globalizácie), ktorý opisuje skupiny ľudí, ktorí sa cítia vylúčení alebo poškodení rapídnymi – a nielen ekonomickými – zmenami spôsobenými globalizačnými procesmi.
Kto sú títo ľudia?
Často ide o jednotlivcov, ktorých zamestnania sú napríklad ohrozené automatizáciou. Títo ľudia vnímajú, že zisk z globalizácie je nerovnomerne rozdelený a že súčasné ekonomické systémy ich znevýhodňujú. Na Slovensku sa na tento fenomén navyše nabaľuje aj skupina ľudí, ktorá doplatila na demokratickú transformáciu po páde socializmu, a zmenu tak pociťuje násobne viac. Zmeny v životnom štýle, ako je zvýšený dôraz na individualizmus a zmenšujúce sa komunitné väzby, môžu viesť k pocitu izolácie. Tento pocit je ešte umocnený neistotou a nepredvídateľnosťou, ktoré sú typické pre rýchlo sa meniace globálne ekonomické a sociálne prostredie. Táto skupina subjektívne hodnotí menší benefit z možností, ktoré globalizácia prináša, ako je voľný pohyb a práca v zahraničí, príležitosti na štúdium v zahraničí alebo spoznávanie iných kultúr. Namiesto toho sa tieto skupiny často cítia ohrozené zmiešaným vplyvom negatívnych globalizačných procesov, ktoré môžu erodovať ich tradičný spôsob života a ekonomickú stabilitu. Práve tento pocit nespravodlivosti a frustrácie môže viesť
