Na Slovensku pracuje čoraz viac cudzincov. Len vlani ich pribudlo viac ako 12-tisíc. Zvykáme si už aj na pracovníkov z exotickejších krajín ako India, vídať ich predovšetkým v lokalitách automobilových fabrík. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny registroval ku koncu minulého roka viac ako 100-tisíc cudzích štátnych príslušníkov.
Najpočetnejšou skupinou pracujúcich sú dlhodobo Ukrajinci – takmer 40-tisíc. V rámci Európskej únie u nás vedú Rumuni s počtom sedemtisíc ľudí. „Striebro“ patrí Čechom a tretia priečka Maďarom. Indov je u nás viac ako tritisíc, dobiehajú ich Gruzínci s počtom okolo 1,6 tisíca.
Tí, keďže nemajú taký exotický vzhľad, sú pre našinca takmer neznámou komunitou, ktorá vlastne vzhľadom na ich menší počet ani nejakou komunitou byť nemôže. Paralely s Gruzínskom sú však viditeľné ako blesk.
Napríklad zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu. Sprevádza ho vlna nevôle v oboch štátoch, no Gruzínci sa aktuálne zviditeľňujú vlnou protestov, ktoré polícia násilne potláča. Alebo prezidentka, ktorá je v silnej opozícii voči vláde. Ako si žijú Gruzínci v krajine pod Tatrami?
Vo vzdialenosti len pár stovák metrov od vchodu do gruzínskej reštaurácie veje pred parlamentom slovenská zástava. Do podniku s názvom Pirosmani´s samovar vchádza Natia Sukhiashvili, ktorá sa na Slovenku usadila krátko po covidovej pandémii. Tridsaťsedemročná Gruzínka pochádza z mesta Sagradžo.
V reštaurácii sa však nehodlá najesť z jednoduchého dôvodu, je totiž jej majiteľkou. K objaveniu Bratislavy ju doviedol tak trochu bizarný dôvod. Ešte v detstve sa jej učiteľka podivila, že sa úplne podobá na Slovenku, vraj má také vlasy aj oči. „Vzbudilo to vo mne záujem. A keď som videla film Rača moja láska, v ktorom vaša krajina vyzerala ako naš...
