Toto obdobie výročí súvisiacich s Európskou úniou vnímam ako príležitosť zamyslieť sa najmä nad budúcnosťou EÚ. Aj preto práve 9. 5., v Deň Európy, predstavíme Bratislavskú deklaráciu, v ktorej zadefinujeme, akú Európsku úniu chceme a potrebujeme.
Projekt Európskej únie v uplynulých dekádach opakovane potvrdil svoju životaschopnosť. Dnes však čelí celému radu úplne nových výziev, ktoré musí úspešne zvládnuť, ak chce aj do budúcnosti tvoriť účinný inštitucionálny rámec pre prosperitu, bezpečnosť a vysokú kvalitu života jej občanov.
V Európskej únii sa predovšetkým potrebujeme vrátiť k tomu ekonomickému modelu, ktorý priniesol do Európy prosperitu. K trhovej ekonomike s najmenšou možnou reguláciou.
Len súkromný sektor je garantom udržateľného vysokého ekonomického rastu a potrebnej dynamiky v oblasti inovácií a zvyšovania produktivity. Úlohou politikov v členských krajinách a na úrovni EÚ je preto usilovať sa o maximalizáciu osobnej a ekonomickej slobody a k tomu vytvoriť priaznivý inštitucionálny rámec.
Jeho podstatnou súčasťou je účinný systém bŕzd a protiváh, ktoré predídu prílišnej centralizácii rozhodovania. Patria k nim napríklad zachovanie práva veta v kľúčových otázkach v jeho dnešnej podobe či zriadenie subsidiárneho súdu EÚ, ktorého úlohou bude dohliadať nad rešpektovaním princípu subsidiarity v navrhovanej legislatíve EÚ.
Európska únia ďalej potrebuje zodpovednejšiu fiškálnu a monetárnu politiku, najmä prísnejšie postihovanie nadmerného deficitu, ukončenie nákupov štátnych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky a zúženie jej mandátu na stráženie cenovej stability. Súčasťou zodpovednej makroekonomickej politiky je aj to, že EÚ nebude zavádzať vlastné dane a zároveň nebude brániť daňovej konkurencii, ktorá chráni občanov, podnikateľov a firmy pred nadmerne rastúcim daňovým zaťažením a podporuje potrebnú hospodársku dynamiku.
K ekonomickému rastu môže zásadne prispieť aj zníženie nákladov na podnikanie. Napríklad zavedením systému „One in – Two Out“ na prechodné obdobie, počas ktorého bude každý návrh novej EÚ regulácie kompenzovaný zrušením už existujúcej vo výške dvojnásobku nákladov, ktoré spôsobí.
Len silná a rýchlo rastúca ekonomika je garanciou toho, že budeme schopní riešiť všetky ekonomické, sociálne a environmentálne výzvy 21. storočia. Akútnou prioritou je preto aj zreálnenie Green Dealu s cieľom zabrániť ďalšiemu poklesu našej konkurencieschopnosti či neotváranie nožníc medzi tvorbou bohatstva a jeho prerozdeľovaním prostredníctvom nástrojov sociálnej politiky.
